clo -a ciel s. poplatok za istý tovar prevážaný cez hranice: vývozné, dovozné c., ochranné c., platiť c.;
colný príd.: c-á kontrola, správa, c-é vyhlásenie
clo cla L cle pl. G ciel s. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ ▶ poplatok vyberaný pri prechode tovaru cez colné hranice štátu: dovozné, vývozné c.; ochranné c.; tovar podliehajúci clu; platiť, vyberať c.; zaviesť, zrušiť c.; uvaliť na niekoho sankčné c.; fin. fiškálne c. zdroj finančných príjmov pre štátnu pokladnicu; Všeobecná dohoda o clách a obchode, skr. GATT
clo -a s. ‹n < l < g› poplatok vyberaný pri preprave tovaru cez štátne hranice; (predtým) poplatok za tovar prevážaný cez hranice určitého obvodu: dovozné, vývozné, tranzitné c.; práv. autonómne, prohibičné, protidumpingové c.;
colný príd.: c. orgán; c-á prehliadka; c. poplatok, sadzobník; c-é pásmo; c-á únia zmluvné spojenie štátov bez colných prekážok; c-á politika súhrn opatrení, ktoré štát používa na zabezpečenie svojich záujmov v hospodárskych vzťahoch; c-á vojna zvýšenie dovozných ciel, dodatočného zdanenia a pod.; hist. c. regál zvrchované právo feudálneho panovníka vyberať poplatky zo všetkého tovaru vyvážaného z krajiny;
colne prísl.
clo, -a, 6. p. -e, ciel str. poplatok za tovar pri preprave cez hranice: vývozné, dovozné, finančné, ochranné c.; vysoké c.; podrobiť, podliehať clu; vyrúbiť, vyberať, platiť clo;
colný príd.: c. úrad, c. zákon, c. poplatok, c-á sadzba, c-á únia, c-á hranica, c-é hospodárstvo, c-é územie
(jedno) clo; (bez) cla; (k) clu; (vidím) clo; (ó) clo!; (o) cle; (s) clom;
(tri) clá; (bez) ciel; (k) clám; (vidím) clá; (ó) clá!; (o) clách; (s) clami;