clivý príd. smutný a túžobný, melancholický: c-á pieseň, nálada;
clivo prísl. i vetná prísl.: c. znieť; je mu c. za rodinou;
clivosť -i ž.
clivosť p. clivota
clivota smutná túžba po niečom • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • melanchólia • nostalgia • cnenie: nostalgia, cnenie po domove • kniž.: tklivosť • splín (pôv. pís. spleen)
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
clivý príd. skľúčený, smutný, melancholický; smutno túžobný: c. výraz tvári, c-á nálada, pieseň;
clivo prísl.: je mi clivo za niekým, za niečím; je mi na smrť clivo;
clivosť, ti ž.
(jedna) clivosť; (bez) clivosti; (k) clivosti; (vidím) clivosť; (ó) clivosť!; (o) clivosti; (s) clivosťou;
(tri) clivosti; (bez) clivostí; (k) clivostiam; (vidím) clivosti; (ó) clivosti!; (o) clivostiach; (s) clivosťami;