cit -u m.
1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y; človek bez c-u tvrdý; nemať c., c-u byť tvrdý, krutý
2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti
3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch; mať ruku bez c-u necitlivú;
citový príd. k 1, 2: c. vzťah; lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne;
citovo, citove prísl.: c. založený človek;
citovosť -i ž.
citovo, citove 2. st. -vejšie prísl.
citovo, citove 2. st. -vejšie prísl. ▶ čo sa týka citu, emócií, so zreteľom na cit, na emócie: c. založený človek; c. nevyzretý, otupený jedinec; c. rozvinutá osobnosť; c. ochudobnené deti; byť c. zraniteľný; Citove som zviazaný s týmto mestom od detstva. [Vč 1975]; lingv. c. zafarbené slová s citovým príznakom (napr. expresívne, zdrobnené, zveličené slová)