citovať1 -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ 1. (koho, čo; ø) ▶ uvádzať, uviesť ako citát, doslovné znenie niečieho výroku, myšlienky, definície: doslova c.; c. Bibliu; c. verše, riadky z knihy; c. výrok sudcu
2. (čo) ▶ uvádzať, uviesť bibliografické údaje: c. literatúru, príslušné periodikum; c. elektronické dokumenty; citovaný autor, text; citovaná kniha, príručka, štúdia
▷ opak. citovávať1, citúvať1 -va -vajú -val; dok. i ↗ zacitovať
citovať2 -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ hovor. zastar. (koho) ▶ predvolávať, predvolať niekoho v úradnej veci: c. niekoho na súd, pred súd, na políciu; Príde stotník justičnej služby Blázer - ako vraví, citovať ma za predpokladané zbehnutie. [Š. Žáry]; Jedného dňa, bolo to v auguste roku 1962, citoval ma na rozsobáš. [V. Jamnická] ▷ opak. citovávať2, citúvať2 -va -vajú -val; dok. i ↗ docitovať