Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cit -u m.

1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y; človek bez c-u tvrdý; nemať c., c-u byť tvrdý, krutý

2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti

3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch; mať ruku bez c-u necitlivú;

citový príd. k 1, 2: c. vzťah; lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne;

citovo, citove prísl.: c. založený človek;

citovosť -i ž.

citový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s citom, s emóciami: c. život, vývin človeka; citová zdržanlivosť; citové prejavy mladých; citové sklamanie; citová angažovanosť účasť, prejavenie citu; citová chudoba nedostatok citu; citová väzba na dieťa; mať c. vzťah k niekomu; dostať sa do citovej krízy; vytvoriť si citové puto k niekomu; Pochopil, že v prudkom citovom afekte človek ľahko stráca kontrolu nad svojím konaním. [Ľ. Jurík]; Vyrastal v prostredí, ktoré ovplyvňovalo jeho citový svet iným smerom. [R. Čižmárik]; hud. c. sloh štýlový prúd v hudbe 18. stor. zdôrazňujúci silný citový náboj hudby

citový p. cit

cit¹, -u m.

1. psychický proces, pri ktorom človek prežíva svoj vzťah ku skutočnosti, v ktorej žije, a k svojej vlastnej činnosti, emócia: c. radosti, lásky, odporu, ľúbostný c.; hlboký, vyšší, ľudský, materinský c.; útle, nežné c-y; vyznávať svoje c-y; prechovávať c-y; ľahko podliehať c-om; nával c-u; urážať mravné c-y priečiť sa mravnosti; útočiť, pôsobiť na c-y niekoho usilovať sa ho obmäkčiť; vzbudiť, prebudiť v niekom cit, c-y

● nemať c., c-u byť tvrdý, nemilosrdný; človek bez c-u tvrdý, nemilosrdný; hovor. nemať v sebe kus c-u byť tvrdý, nemilosrdný; vylievať svoje c-y žalovať sa, zdôverovať sa;

2. pochopenie, porozumenie, zmysel pre niečo: spoločenský, sociálny, umelecký, hudobný, jazykový, náboženský, technický c.; c. spolupatričnosti; mať (vrodený) c. pre niečo; c. pre krásu, spravodlivosť; robiť niečo s c-om jemne, nežne, precítene;

3. schopnosť tela pociťovať, zachycovať vonkajšie dojmy (najmä hmatové): c. pre chlad, teplo; mať ruku, nohu bez citu necitlivú

● mať v prstoch c. pre niečo schopnosť pre nejakú jemnú manuálnu prácu;

citový príd.

1. týkajúci sa citu, citov: c. vzťah, c. život, c. svet, c-á oblasť, c-é pohnútky;

2. majúci cit, citlivý: c. človek;

citove/-o prísl.: c. založený; c. vznetlivý čo sa týka citu;

citovosť, -ti ž.

1. schopnosť (obyčajne zvýšená) mať citové vzťahy;

2. citlivosť;

citík, -a m. zdrob. iron.

(jeden) citový; (bez) citového; (k) citovému; (vidím) citového; (ó) citový!; (o) citovom; (s) citovým;

(dvaja) citoví; (bez) citových; (k) citovým; (vidím) citových; (ó) citoví!; (o) citových; (s) citovými;

(jeden) citovejší; (bez) citovejšieho; (k) citovejšiemu; (vidím) citovejšieho; (ó) citovejší!; (o) citovejšom; (s) citovejším;

(štyria) citovejší; (bez) citovejších; (k) citovejším; (vidím) citovejších; (ó) citovejší!; (o) citovejších; (s) citovejšími;

(jeden) najcitovejší; (bez) najcitovejšieho; (k) najcitovejšiemu; (vidím) najcitovejšieho; (hej) najcitovejší!; (o) najcitovejšom; (s) najcitovejším;

(dvaja) najcitovejší; (bez) najcitovejších; (k) najcitovejším; (vidím) najcitovejších; (hej) najcitovejší!; (o) najcitovejších; (s) najcitovejšími;

(jeden) citový; (bez) citového; (k) citovému; (vidím) citový; (ó) citový!; (o) citovom; (s) citovým;

(štyri) citové; (bez) citových; (k) citovým; (vidím) citové; (ó) citové!; (o) citových; (s) citovými;

(jeden) citovejší; (bez) citovejšieho; (k) citovejšiemu; (vidím) citovejší; (ó) citovejší!; (o) citovejšom; (s) citovejším;

(tri) citovejšie; (bez) citovejších; (k) citovejším; (vidím) citovejšie; (ó) citovejšie!; (o) citovejších; (s) citovejšími;

(jeden) najcitovejší; (bez) najcitovejšieho; (k) najcitovejšiemu; (vidím) najcitovejší; (hej) najcitovejší!; (o) najcitovejšom; (s) najcitovejším;

(dva) najcitovejšie; (bez) najcitovejších; (k) najcitovejším; (vidím) najcitovejšie; (hej) najcitovejšie!; (o) najcitovejších; (s) najcitovejšími;

(jedna) citová; (bez) citovej; (k) citovej; (vidím) citovú; (ó) citová!; (o) citovej; (s) citovou;

(tri) citové; (bez) citových; (k) citovým; (vidím) citové; (ó) citové!; (o) citových; (s) citovými;

(jedna) citovejšia; (bez) citovejšej; (k) citovejšej; (vidím) citovejšiu; (ó) citovejšia!; (o) citovejšej; (s) citovejšou;

(tri) citovejšie; (bez) citovejších; (k) citovejším; (vidím) citovejšie; (ó) citovejšie!; (o) citovejších; (s) citovejšími;

(jedna) najcitovejšia; (bez) najcitovejšej; (k) najcitovejšej; (vidím) najcitovejšiu; (hej) najcitovejšia!; (o) najcitovejšej; (s) najcitovejšou;

(dve) najcitovejšie; (bez) najcitovejších; (k) najcitovejším; (vidím) najcitovejšie; (hej) najcitovejšie!; (o) najcitovejších; (s) najcitovejšími;

(jedno) citové; (bez) citového; (k) citovému; (vidím) citové; (ó) citové!; (o) citovom; (s) citovým;

(dve) citové; (bez) citových; (k) citovým; (vidím) citové; (ó) citové!; (o) citových; (s) citovými;

(jedno) citovejšie; (bez) citovejšieho; (k) citovejšiemu; (vidím) citovejšie; (ó) citovejšie!; (o) citovejšom; (s) citovejším;

(štyri) citovejšie; (bez) citovejších; (k) citovejším; (vidím) citovejšie; (ó) citovejšie!; (o) citovejších; (s) citovejšími;

(jedno) najcitovejšie; (bez) najcitovejšieho; (k) najcitovejšiemu; (vidím) najcitovejšie; (hej) najcitovejšie!; (o) najcitovejšom; (s) najcitovejším;

(tri) najcitovejšie; (bez) najcitovejších; (k) najcitovejším; (vidím) najcitovejšie; (hej) najcitovejšie!; (o) najcitovejších; (s) najcitovejšími;