cit -u m.
1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y; človek bez c-u tvrdý; nemať c., c-u byť tvrdý, krutý
2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti
3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch; mať ruku bez c-u necitlivú;
citový príd. k 1, 2: c. vzťah; lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne;
citovo, citove prísl.: c. založený človek;
citovosť -i ž.
citový -vá -vé 2. st. -vejší príd.
citový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s citom, s emóciami: c. život, vývin človeka; citová zdržanlivosť; citové prejavy mladých; citové sklamanie; citová angažovanosť účasť, prejavenie citu; citová chudoba nedostatok citu; citová väzba na dieťa; mať c. vzťah k niekomu; dostať sa do citovej krízy; vytvoriť si citové puto k niekomu; Pochopil, že v prudkom citovom afekte človek ľahko stráca kontrolu nad svojím konaním. [Ľ. Jurík]; Vyrastal v prostredí, ktoré ovplyvňovalo jeho citový svet iným smerom. [R. Čižmárik]; hud. c. sloh štýlový prúd v hudbe 18. stor. zdôrazňujúci silný citový náboj hudby
citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)
p. aj bystrý 2
2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina
3. p. nepríjemný, chúlostivý 2
citový 1. týkajúci sa citu, súvisiaci s citom • emocionálny • emočný • emotívny: citový, emocionálny, emotívny svet, zážitok; emočná sila, línia románu • odb.: senzitívny • senzibilný: senzibilná reakcia; senzitívny, senzibilný človek • odb.: afektívny • afektový: afektívna pamäť; afektívny, afektový prejav • lingv. expresívny: citové, expresívne zafarbenie slova; expresívny význam • lyrický (vyjadrujúci city, nálady): lyrické pasáže básne • hovor. pren. srdcový (týkajúci sa ľúbostného citu): srdcová záležitosť
2. p. citlivý 2
ľúbostný ktorý sa dotýka citového vzťahu lásky • milenecký: rodičia nevedeli nič o ich ľúbostnom, mileneckom pomere • kniž. milostný: film obsahuje milostný príbeh • zaľúbený • zamilovaný • kniž. galantný: recitoval milej zaľúbené, zamilované, galantné verše • citový: mať k dievčaťu citový vzťah • hovor. srdcový: zdôverovať sa so svojimi srdcovými záležitosťami
vnímavý 1. ktorý pozorne vníma • chápavý (ktorý ľahko chápe; svedčiaci o tom): vnímavý, chápavý poslucháč, chápavé dieťa; vnímavé, chápavé oči • bystrý (ktorý rýchlo a dobre vníma): bystrý žiak • prenikavý (ktorý pohotovo a rýchlo vníma): prenikavý um • citlivý (ktorý je schopný vnímať i jemné vonkajšie popudy): citlivý pozorovateľ • citový (ktorý intenzívne prežíva psychický vzťah): citová žena • kniž. receptívny (ktorý ľahko prijíma vonkajšie podnety): receptívny typ človeka • kniž.: senzibilný • senzitívny (ktorý je schopný zmyslového vnímania): senzibilný, senzitívny umelec • čujný
2. ktorý ľahko niečo prijíma • náchylný • náklonný: vnímavý, náchylný na chlad; náklonný na choroby
citový p. cit
cit1, -u m.
1. psychický proces, pri ktorom človek prežíva svoj vzťah ku skutočnosti, v ktorej žije, a k svojej vlastnej činnosti, emócia: c. radosti, lásky, odporu, ľúbostný c.; hlboký, vyšší, ľudský, materinský c.; útle, nežné c-y; vyznávať svoje c-y; prechovávať c-y; ľahko podliehať c-om; nával c-u; urážať mravné c-y priečiť sa mravnosti; útočiť, pôsobiť na c-y niekoho usilovať sa ho obmäkčiť; vzbudiť, prebudiť v niekom cit, c-y
● nemať c., c-u byť tvrdý, nemilosrdný; človek bez c-u tvrdý, nemilosrdný; hovor. nemať v sebe kus c-u byť tvrdý, nemilosrdný; vylievať svoje c-y žalovať sa, zdôverovať sa;
2. pochopenie, porozumenie, zmysel pre niečo: spoločenský, sociálny, umelecký, hudobný, jazykový, náboženský, technický c.; c. spolupatričnosti; mať (vrodený) c. pre niečo; c. pre krásu, spravodlivosť; robiť niečo s c-om jemne, nežne, precítene;
3. schopnosť tela pociťovať, zachycovať vonkajšie dojmy (najmä hmatové): c. pre chlad, teplo; mať ruku, nohu bez citu necitlivú
● mať v prstoch c. pre niečo schopnosť pre nejakú jemnú manuálnu prácu;
citový príd.
1. týkajúci sa citu, citov: c. vzťah, c. život, c. svet, c-á oblasť, c-é pohnútky;
2. majúci cit, citlivý: c. človek;
citove/-o prísl.: c. založený; c. vznetlivý čo sa týka citu;
citovosť, -ti ž.
1. schopnosť (obyčajne zvýšená) mať citové vzťahy;
2. citlivosť;
citík, -a m. zdrob. iron.