citlivý príd.
1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža; zub je c. na dotyk; c. pozorovateľ vnímavý; c. prístroj, c-é váhy, c. film; c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec
2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek; c-é dieťa útlocitné; c-á povaha senzitívna; mať c-é srdce
3. uplatňovaný s citom: c. postup;
citlivo prísl.: c. reagovať;
citlivosť -i ž.: c. organizmu
citlivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ uplatňujúc cit, vnímajúc (i jemné) podnety, s citom; syn. vnímavo: c. reagovať, postupovať; c. sa správať k ľuďom; c. si vyberať oblečenie; c. hrajúci hudobník; c. niečo skúmať pozorne; c. reagovať na aktuálne témy; c. analyzovať situáciu; c. vyberať hráčov starostlivo; Tie kapitoly sú napísané dobre, citlivo i útočne. [L. Ťažký]; Bolo to dávno, ale nie je možné, aby som sa mýlil, tak citlivo si pamätám tú chvíľu. [J. Smrek]
citlivý, 2. st. -ejší príd.
1. schopný vnímať popudy al. reagovať na popudy, vnímavý; jemne reagujúci: c. organizmus, c-á koža, c-é nervy; c. film, c-é váhy; c-é miesto, c-é svedomie, c. na niečo, oproti niečomu; obch. c. tovar ľahko podliehajúci skaze
● udrieť na c-ú strunu zapôsobiť na cit; dotknúť sa c-ého miesta pripomenúť niekomu niečo osobne nepríjemného; zasiahnuť niekoho na najcitlivejšom mieste spôsobiť niekomu citeľnú škodu, nepríjemnosť a pod.;
2. schopný (zvýšenou mierou) mať citové stavy: c. človek, c-é srdce, byť citlivého srdca; byť chorobne c.;
citlivo prísl. c. reagovať;
citlivosť, -ti ž.