Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

citlivý príd.

1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža; zub je c. na dotyk; c. pozorovateľ vnímavý; c. prístroj, c-é váhy, c. film; c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec

2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek; c-é dieťa útlocitné; c-á povaha senzitívna; mať c-é srdce

3. uplatňovaný s citom: c. postup;

citlivo prísl.: c. reagovať;

citlivosť -i ž.: c. organizmu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
citlivý; citlivo prísl.; citlivosť ‑i ž.

citlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

citlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ schopný vnímať (i jemné) podnety a vonkajšie vplyvy a reagovať na ne; syn. vnímavý: c. zrak, sluch, hmat; c. organizmus; citlivá pokožka; citlivé nervy; c. rodič, učiteľ, vychovávateľ; c. pozorovateľ; mať c. vzťah k prírode; rastlina je citlivá na svetlo; označiť seizmicky citlivé územie; zvieratá sú citlivé na zmeny životného prostredia; chorý zub je c. na chlad, na teplo; veľa ľudí je citlivých na zmenu počasia; mať citlivé ucho, oko; Popínavé muškáty sú podstatne citlivejšie ako obyčajné. [Vč 1990]; c. tovar ľahko podliehajúci skaze; fot. c. film ktorý účinnejšie reaguje na svetlo; fin. citlivá cena podliehajúca hospodárskym zmenám; hud. c. tón melodický tón vytvárajúci napätie a vyžadujúci rozvedenie (poltónovým krokom)
2. ▶ určený na presnú, bezchybnú činnosť; syn. jemný: vykonávať citlivú, náročnú prácu; obdivovať citlivé prsty maliara, hudobníka; Tak sa chichotala, že citlivé prístroje signalizovali poruchu. [J. Tallo]; fyz. citlivé váhy zachytávajúce aj najmenšie rozdiely
3. ▶ vyžadujúci zvýšenú starostlivosť, pozornosť; syn. chúlostivý, delikátny, háklivý: c. stredoeurópsky región; historicky citlivé územia; dotknúť sa citlivého problému; spomenúť citlivé body privatizácie; utajovať citlivé materiály; zaviesť reč na citlivú tému
4. ▶ podliehajúci citom, dojmom, uplatňujúci cit: c. človek; je to citlivá duša!; uprednostniť citlivé riešenie problému; mať k niekomu c. prístup; môžeme mať srdce nielen dobré alebo zlé, citlivé alebo necitlivé, ale aj mäkké alebo tvrdé; Citlivejší divák sa neubráni slzám. [Pd 1995]
fraz. dotknúť sa citlivého miesta pripomenúť niekomu niečo nepríjemné, delikátne; udrieť na citlivú strunu zapôsobiť na cit; zasiahnuť niekoho na citlivom/najcitlivejšom mieste spôsobiť niekomu škodu, nepríjemnosť

-vý/395405±14 1.47: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 61429±5 no/6767 zveda/2756 ži/2224 zdra/2219 pra/1691 láska/1471 spravodli/1145 futbalo/1100 hoto/933 citli/870 zaujíma/861 športo/830 podozri/738 hokejo/724 trpezli/707 filmo/664 (1573/35729)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bolestivý 1. ktorý bolí, ktorý spôsobuje telesnú, zried. aj duševnú bolesť; svedčiaci o bolesti • boľavý: bolestivé, boľavé miesto po operačnom zákroku; bolestivá, boľavá injekciaubolenýrozbolenýrozboľavený: ubolené, rozbolené, rozboľavené údy, kniž. i (pren.) rozjatrený, nezahojený: rozjatrená, nezahojená ranabolestný (častejšie o duševnej, zried. aj o telesnej bolesti): bolestná strata; bolestné vytrhnutie zuba (op. bezbolestné) • citlivý (na bolesť): rana je ešte boľavá, citlivákniž. bôľny (svedčiaci o duševnej bolesti): bôľny vzdych

2. p. nepríjemný


bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5


citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chladkniž.: senzibilnýsenzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervyjemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmatčujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivýboľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavádráždivýprecitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždenýrozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožkapricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človekkniž.: senzitívnysenzibilný: senzitívny, senzibilný typexpr. čujnýcitný (op. bezcitný): čujné, citné srdcekniž. cituplnýcitový: cituplná, citová bytosťemocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemnýjemnocitnýtaktnýopatrnýohľaduplnýkniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístupzraniteľnýzried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťachúlostivýháklivýprecitlivenýkniž. útlocitnýpricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2


dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdlešteklivýnár.: laskotnýlaskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenievzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazyostrýpikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historkynepríjemný: nepríjemný zápach, dymprovokatívnypodkúšavýpokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé rečirafinovaný: rafinovaná eleganciasubšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná ženanár. drážlivý

2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivýprecitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

3. p. hnevlivý 1


chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viničamálo odolnýneodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazucitlivýprecitlivenýslabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožkakrehkýexpr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilýexpr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivýprecitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé rečinedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človekcitlivýzraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

p. aj precitlivený

3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivýcitlivýdelikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej témediskrétny: rozširovať o druhých diskrétne vecinepríjemnýtrápnykniž. prekérnyexpr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia


jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklolámavýodb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kostidrobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivojemný: súprava z jemného porcelánuchrumkavýchrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláčexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký

2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolnýchúlostivýháklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmusslabý (op. silný): slabý starecexpr. cintľavý: cintľavé dieťaexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký (úplne, veľmi krehký)

3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietokútlykniž. subtílnyéterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosťpren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráskacitlivýútlocitnýjemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná dušazraniteľnýzried. raniteľnýexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký


mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

citlivý, 2. st. -ejší príd.

1. schopný vnímať popudy al. reagovať na popudy, vnímavý; jemne reagujúci: c. organizmus, c-á koža, c-é nervy; c. film, c-é váhy; c-é miesto, c-é svedomie, c. na niečo, oproti niečomu; obch. c. tovar ľahko podliehajúci skaze

udrieť na c-ú strunu zapôsobiť na cit; dotknúť sa c-ého miesta pripomenúť niekomu niečo osobne nepríjemného; zasiahnuť niekoho na najcitlivejšom mieste spôsobiť niekomu citeľnú škodu, nepríjemnosť a pod.;

2. schopný (zvýšenou mierou) mať citové stavy: c. človek, c-é srdce, byť citlivého srdca; byť chorobne c.;

citlivo prísl. c. reagovať;

citlivosť, -ti ž.

citlivý príd.
1. strsl, zsl citovo al. vnímavo reagujúci na popudy: Ja̋ som nemisľel, že si takí citľiví! (Čierna Lehota ROŽ); Kuoň je citľiví, kuoň je čistotné zviera (Podmanín PB)
2. jemný, určený na precízne práce: Na citľivie práce musí biď aj cirkel velmo citľiví (Pukanec LVI)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a citlivé na ceny et sensibles aux prix
a je veľmi citlivá et est très sensible
byť špecifické a citlivé être spécifiques et sensibles
citlivé a dôverné údaje données sensibles et confidentielles
citlivé, biologické a ekologické sensibles, biologiques et écologiques
musí byť dostatočne citlivá doit être suffisamment sensible
v niektorých citlivých oblastiach dans certains domaines sensibles
že niektoré citlivé informácie que certaines informations sensibles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu