cintorín -a m. miesto na pochovávanie mŕtvych: mestský c.; pochovať niekoho na c-e, do c-a; Národný c. v Martine
● ticho ako na c-e celkom, úplne;
cintorínsky príd.
cintorín -na pl. N -ny m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ miesto vymedzené na pochovávanie mŕtvych: starý, nový c.; centrálny, miestny c.; dedinský, mestský c.; katolícky, evanjelický, židovský, pravoslávny c.; historický, vojenský, národný c.; symbolický c. pamätník mŕtvych, ktorých telá nie je možné riadne pochovať; pochovať niekoho na cintoríne, do cintorína; vykopať hrob na cintoríne; ležať, odpočívať na cintoríne byť pochovaný 2. hovor. ▶ miesto vyhradené pre pokazené a vyradené stroje, rôzne vraky a pod.: c. áut; Neutešený je pohľad na cintorín lodí v ovsištskom ramene Dunaja. [Vč 1980] 3. hovor. ▶ pocit bezútešnosti, bezperspektívna situácia: To je cintorín nádejí. Takto sa pochovávajú nádeje. [V. Mináč]; Ako môže byť svet tak jasavo krásny, keď ona má v duši taký tmavý cintorín. [E. Čepčeková] ◘ fraz. [je tu] ako na cintoríne/v cintoríne ticho, smutno; hrub. smrdieť cintorínom zomierať ▷ cintorínik -ka pl. N -ky m. zdrob.: v osade bol i malý c.; Svedčí o tom aj miniatúrny cintorínik uprostred poľa. [Ľ. Jurík]
cintorín -a m. ‹l < g› miesto na pochovávanie mŕtvych: mestský c.; židovský c.; Národný c. v Martine
cintorín miesto na pochovávanie mŕtvych • zastar. cmiter: mestský cintorín • kniž. nekropola • nár. cinter
cintorín, -a, m. miesto, kde pochovávajú mŕtvych: verejný c.; pochovať na c., do c-a; ticho ako na c-e, v c-e;
pren. spustošené, zničené, vymreté miesto
● je tu ako na c-e, v c-e ticho a pusto, smutno; už je na c-e, už ho vyniesli na c., už odpočíva na c-e zomrel;
cintorínový, cintorínsky príd.: c-a kaplnka;
cintorínik i cintorínček, -a m. zdrob.
(jeden) cintorín; (bez) cintorína; (k) cintorínu; (vidím) cintorín; (ó) cintorín!; (o) cintoríne; (s) cintorínom;
(štyri) cintoríny; (bez) cintorínov; (k) cintorínom; (vidím) cintoríny; (ó) cintoríny!; (o) cintorínoch; (s) cintorínmi;