Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

cifrovaný príd. hovor. ozdobený ciframi: c. medovník, c-é písmo;

cifrovane prísl.: c. tancovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cifrovaný; cifrovane prísl.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

cifrovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. hovor. ▶ ozdobený ciframi2, ornamentmi; syn. parádny: c. medovník, zákusok; c. kožuštek, opasok; cifrovaná tabatierka; cifrované písmo; cifrované pendlovky; c. vrátnik v livreji; Vlasy v zátylku si pripäla cifrovaným kosteným hrebeňom vysádzaným povyše zúbkov kamienkami zo zeleného skla. [M. Figuli]

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

cifrovaný príd. hovor. ozdobený ciframi: c. medovník, c-é písmo;

cifrovane prísl.: c. tancovať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

cifrovaný p. pekný 1, ozdobný 1

ozdobný 1. určený na ozdobu, na skrášlenie • okrasný: ozdobná, okrasná rastlina; ozdobný, okrasný vankúš • výzdobný • dekoračný • dekoratívny • zried. zdobný: dekoračný, dekoratívny prvok, záves • ornamentálny • vzorkový (ktorý pozostáva z ornamentov, vzoriek): ornamentálny vzor; vzorková technika • parádny (určený na parádu): ozdobné, parádne poháre • hovor. cifrovaný: cifrované písmo, cifrovaný opasok

2. ktorý má nejakú ozdobu • ozdobený • zdobený: ozdobný, ozdobený, zdobený tanier • vzorkovaný (ozdobený vzorkami): ozdobný, vzorkovaný obrus • parádny (ozdobami skrášlený): vo vitríne stáli ozdobné, parádne predmety

pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cifrovaný príd. hovor. zdobený, plný ozdôb, parádny: c-á halena, c-é písmo;

cifrovane/-o prísl.; pren. expr. c. kliať mnoho a mnohorakým spôsobom

Morfologický analyzátor

cifrovaný príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) cifrovaný; (bez) cifrovaného; (k) cifrovanému; (vidím) cifrovaného; (o) cifrovanom; (s) cifrovaným;

(dvaja) cifrovaní; (bez) cifrovaných; (k) cifrovaným; (vidím) cifrovaných; (o) cifrovaných; (s) cifrovanými;


(jeden) cifrovanejší; (bez) cifrovanejšieho; (k) cifrovanejšiemu; (vidím) cifrovanejšieho; (o) cifrovanejšom; (s) cifrovanejším;

(dvaja) cifrovanejší; (bez) cifrovanejších; (k) cifrovanejším; (vidím) cifrovanejších; (o) cifrovanejších; (s) cifrovanejšími;


(jeden) najcifrovanejší; (bez) najcifrovanejšieho; (k) najcifrovanejšiemu; (vidím) najcifrovanejšieho; (o) najcifrovanejšom; (s) najcifrovanejším;

(traja) najcifrovanejší; (bez) najcifrovanejších; (k) najcifrovanejším; (vidím) najcifrovanejších; (o) najcifrovanejších; (s) najcifrovanejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) cifrovaný; (bez) cifrovaného; (k) cifrovanému; (vidím) cifrovaný; (o) cifrovanom; (s) cifrovaným;

(tri) cifrované; (bez) cifrovaných; (k) cifrovaným; (vidím) cifrované; (o) cifrovaných; (s) cifrovanými;


(jeden) cifrovanejší; (bez) cifrovanejšieho; (k) cifrovanejšiemu; (vidím) cifrovanejší; (o) cifrovanejšom; (s) cifrovanejším;

(tri) cifrovanejšie; (bez) cifrovanejších; (k) cifrovanejším; (vidím) cifrovanejšie; (o) cifrovanejších; (s) cifrovanejšími;


(jeden) najcifrovanejší; (bez) najcifrovanejšieho; (k) najcifrovanejšiemu; (vidím) najcifrovanejší; (o) najcifrovanejšom; (s) najcifrovanejším;

(dva) najcifrovanejšie; (bez) najcifrovanejších; (k) najcifrovanejším; (vidím) najcifrovanejšie; (o) najcifrovanejších; (s) najcifrovanejšími;


ženský rod

(jedna) cifrovaná; (bez) cifrovanej; (k) cifrovanej; (vidím) cifrovanú; (o) cifrovanej; (s) cifrovanou;

(tri) cifrované; (bez) cifrovaných; (k) cifrovaným; (vidím) cifrované; (o) cifrovaných; (s) cifrovanými;


(jedna) cifrovanejšia; (bez) cifrovanejšej; (k) cifrovanejšej; (vidím) cifrovanejšiu; (o) cifrovanejšej; (s) cifrovanejšou;

(štyri) cifrovanejšie; (bez) cifrovanejších; (k) cifrovanejším; (vidím) cifrovanejšie; (o) cifrovanejších; (s) cifrovanejšími;


(jedna) najcifrovanejšia; (bez) najcifrovanejšej; (k) najcifrovanejšej; (vidím) najcifrovanejšiu; (o) najcifrovanejšej; (s) najcifrovanejšou;

(tri) najcifrovanejšie; (bez) najcifrovanejších; (k) najcifrovanejším; (vidím) najcifrovanejšie; (o) najcifrovanejších; (s) najcifrovanejšími;


stredný rod

(jedno) cifrované; (bez) cifrovaného; (k) cifrovanému; (vidím) cifrované; (o) cifrovanom; (s) cifrovaným;

(dve) cifrované; (bez) cifrovaných; (k) cifrovaným; (vidím) cifrované; (o) cifrovaných; (s) cifrovanými;


(jedno) cifrovanejšie; (bez) cifrovanejšieho; (k) cifrovanejšiemu; (vidím) cifrovanejšie; (o) cifrovanejšom; (s) cifrovanejším;

(dve) cifrovanejšie; (bez) cifrovanejších; (k) cifrovanejším; (vidím) cifrovanejšie; (o) cifrovanejších; (s) cifrovanejšími;


(jedno) najcifrovanejšie; (bez) najcifrovanejšieho; (k) najcifrovanejšiemu; (vidím) najcifrovanejšie; (o) najcifrovanejšom; (s) najcifrovanejším;

(dve) najcifrovanejšie; (bez) najcifrovanejších; (k) najcifrovanejším; (vidím) najcifrovanejšie; (o) najcifrovanejších; (s) najcifrovanejšími;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

červená cifrovaná rovnošata ich ≈ červená, vyparáděná uniforma je
dôstojný otče, mojich cifrovaných ≈ důstojný otče, mých zdobených
Kapitánova červená cifrovaná rovnošata ≈ Kapitánova červená, vyparáděná uniforma
mám na sebe cifrované ≈ na sobě mám naparáděné
otče, mojich cifrovaných šiat ≈ otče, mých zdobených šatů
veľký cifrovaný názov románu : ≈ veliký ozdobný název románu :
veľký cifrovaný názov románu ≈ veliký ozdobný název románu
z dvoch cifrovaných medených ≈ ze dvou ozdobných měděných
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor