cieva -y ciev ž.
1. rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev
2. bot. rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky;
cievny príd.: c-e choroby; c. systém;
cievka -y -vok ž.
1. zdrob. k 1, 2
2. dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná c.
3. katéter: zavádzať cievku do tela;
cievkový príd.;
cievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
cieva, -y, ciev ž.
1. biol. trubicový ústroj v živočíšnom al. rastlinnom tele na rozvádzanie krvi a štiav, žila, tepna, kanálik: drevná, miazgová, krvná, semenovodná c.; kôrnatenie, vápenátenie ciev;
2. trubicový predmet na vedenie tekutín, hadica: gumová c. hadica;
3. predmet (obyč. dutý) na navíjanie nití, drôtu, filmu a pod.: navinúť na c-u; el. tech. samoindukčná c.;
cievny príd.: c. zväzok, c-e ústrojenstvo;
cievový príd.;
cievka, -y, -vok ž. zdrob.: c. nití; odb. magnetová, odporová, indukčná, tkáčska c.
● leje sa ako z cievok veľmi prší;
cievkový príd.: c-á súprava;
cievočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
cievny p. cieva
(jeden) cievny; (bez) cievneho; (k) cievnemu; (vidím) cievneho; (ó) cievny!; (o) cievnom; (s) cievnym;
(dvaja) cievni; (bez) cievnych; (k) cievnym; (vidím) cievnych; (ó) cievni!; (o) cievnych; (s) cievnymi;
(jeden) cievny; (bez) cievneho; (k) cievnemu; (vidím) cievny; (ó) cievny!; (o) cievnom; (s) cievnym;
(dva) cievne; (bez) cievnych; (k) cievnym; (vidím) cievne; (ó) cievne!; (o) cievnych; (s) cievnymi;
(jedna) cievna; (bez) cievnej; (k) cievnej; (vidím) cievnu; (ó) cievna!; (o) cievnej; (s) cievnou;
(tri) cievne; (bez) cievnych; (k) cievnym; (vidím) cievne; (ó) cievne!; (o) cievnych; (s) cievnymi;
(jedno) cievne; (bez) cievneho; (k) cievnemu; (vidím) cievne; (ó) cievne!; (o) cievnom; (s) cievnym;
(dve) cievne; (bez) cievnych; (k) cievnym; (vidím) cievne; (ó) cievne!; (o) cievnych; (s) cievnymi;