cieva, -y, ciev ž.
1. biol. trubicový ústroj v živočíšnom al. rastlinnom tele na rozvádzanie krvi a štiav, žila, tepna, kanálik: drevná, miazgová, krvná, semenovodná c.; kôrnatenie, vápenátenie ciev;
2. trubicový predmet na vedenie tekutín, hadica: gumová c. hadica;
3. predmet (obyč. dutý) na navíjanie nití, drôtu, filmu a pod.: navinúť na c-u; el. tech. samoindukčná c.;
cievny príd.: c. zväzok, c-e ústrojenstvo;
cievový príd.;
cievka, -y, -vok ž. zdrob.: c. nití; odb. magnetová, odporová, indukčná, tkáčska c.
● leje sa ako z cievok veľmi prší;
cievkový príd.: c-á súprava;
cievočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
cievny p. cieva