Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cieva -y ciev ž.

1. rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev

2. bot. rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky;

cievny príd.: c-e choroby; c. systém;

cievka -y -vok ž.

1. zdrob. k 1, 2

2. dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná c.

3. katéter: zavádzať cievku do tela;

cievkový príd.;

cievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

cievny -na -ne príd.

cievny -na -ne príd. 1. ▶ súvisiaci s cievami v ľudskom al. v živočíšnom tele; zaoberajúci sa liečbou ciev: c. tonus; cievne riečisko; c. tumor; cievne ochorenia; poruchy cievneho zásobovania; c. prstenec otvorená cieva; merať c. tlak; cievna chirurgia; c. chirurg
2. bot. ▶ súvisiaci s cievami v rastlinnom organizme: c. systém; cievne procesy; cievne zväzky vodivá sústava rastlín pozostávajúca z drevnej a lykovej časti

cieva, -y, ciev ž.

1. biol. trubicový ústroj v živočíšnom al. rastlinnom tele na rozvádzanie krvi a štiav, žila, tepna, kanálik: drevná, miazgová, krvná, semenovodná c.; kôrnatenie, vápenátenie ciev;

2. trubicový predmet na vedenie tekutín, hadica: gumová c. hadica;

3. predmet (obyč. dutý) na navíjanie nití, drôtu, filmu a pod.: navinúť na c-u; el. tech. samoindukčná c.;

cievny príd.: c. zväzok, c-e ústrojenstvo;

cievový príd.;

cievka, -y, -vok ž. zdrob.: c. nití; odb. magnetová, odporová, indukčná, tkáčska c.

● leje sa ako z cievok veľmi prší;

cievkový príd.: c-á súprava;

cievočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

cievny p. cieva