cieva -y ciev ž.
1. rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev
2. bot. rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky;
cievny príd.: c-e choroby; c. systém;
cievka -y -vok ž.
1. zdrob. k 1, 2
2. dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná c.
3. katéter: zavádzať cievku do tela;
cievkový príd.;
cievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
cievka -ky -vok ž. zdrob.
cieva -vy ciev ž. 1. často pl. cievy ▶ trubica v ľudskom a v živočíšnom tele rozvádzajúca krv, miazgu; tepna, žila, vlásočnica: krvná, miazgová c.; kapilárna, vencovitá c.; kôrnatenie, vápenatenie, poškodenie ciev; rozťahovanie, sťahovanie cievy; upchatie cievy; podviazanie cievy 2. obyč. pl. cievy bot. ▶ trubicová bunka tvoriaca drevnú časť vodivého pletiva rastlín (rozvádzajúca vodu a minerálne látky): zhrubnuté cievy 3. tech. ▶ predmet, obyč. dutý, slúžiaci na navíjanie drôtu, filmu a pod.; syn. cievka: previnúť film na cievu ▷ zdrob. ↗ cievka
cievka -ky -vok ž. 1. zdrob. ▶ malá cieva: rozšírené cievky; odstraňovať drobné cievky 2. tech. ▶ predmet, obyč. dutý, slúžiaci na navíjanie drôtu, filmu a pod.; syn. cieva: zasunúť film cez os cievky; navinúť drôtik na cievku 3. lek. ▶ tenká, obyč. gumená rúrka na diagnostikovanie al. liečenie telových dutín; katéter: močová, srdcová c.; napínač, posúvač cievok; zaviesť pacientovi cievku 4. eltech. ▶ vodič stočený do navzájom izolovaných závitov s rovnakým priemerom: napäťová c.; indukčná c. dve samostatné vinutia na spoločnom jadre; odporová c. vinutie z drôtu s vysokým elektrickým odporom; korekčná c. odchyľujúca elektrónový lúč v snímanej obrazovke 5. textil. ▶ rúrka z dreva, z papiera al. z plastu určená na navíjanie priadze: kotúčová, fľašková, kužeľová c.; vreteno cievky; krížová c. s krížovým vinutím ▷ cievočka -ky -čiek ž. zdrob. k 5: navinúť niť na cievočku
cievka dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu a pod. • hovor. kotúľka (cievka na nite): nakrútiť cverny na cievku, kotúľku • subšt. špuľka
cieva, -y, ciev ž.
1. biol. trubicový ústroj v živočíšnom al. rastlinnom tele na rozvádzanie krvi a štiav, žila, tepna, kanálik: drevná, miazgová, krvná, semenovodná c.; kôrnatenie, vápenátenie ciev;
2. trubicový predmet na vedenie tekutín, hadica: gumová c. hadica;
3. predmet (obyč. dutý) na navíjanie nití, drôtu, filmu a pod.: navinúť na c-u; el. tech. samoindukčná c.;
cievny príd.: c. zväzok, c-e ústrojenstvo;
cievový príd.;
cievka, -y, -vok ž. zdrob.: c. nití; odb. magnetová, odporová, indukčná, tkáčska c.
● leje sa ako z cievok veľmi prší;
cievkový príd.: c-á súprava;
cievočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
ciélka p. cievka
cievka ž. (ciélka) 1. trubicový predmet na vedenie tekutín: cieuka (Mošovce MAR) F. leje sa jako s ciévki (Bošáca TRČ), dišč ľeje jak s cifki (Dl. Lúka BAR) - veľmi prší 2. csl dutý valcovitý predmet na navíjanie nití (súčasť krosien, šijacieho stroja a i.): Ak popadli ďekäďe po jarkáh biedzu, vistružlikali s ňej ženám cievke na tkaňia (Čelovce MK); Na tich kou̯ovratoch sa to navíjau̯o na cífku (Štefanov SEN); Ke_ca napralla plná ciélka, to uš potom vzali (Trakovice HLO); S fajfi śe špuľi pamud na cifki (Torysa SAB) L. pohrebná ciouka (Prievidza) - predmet, ktorým sa kedysi súkeníci zvolávali na pohreb F. dziuka jak ciuka, šicko na ňej viśi (Trhovište MCH) - veľmi chudá 3. zempl plechová rúra spájajúca pec s komínom: Už muśu povimetac sadzu zos ciuki (Žalobín VRN) 4. kvapľovitý ľadový útvar: cieuka (Dol. Rykynčice KRU)
cievka [cie-, cé-, cí-] ž 1. predmet (obyč. dutý) na navíjanie nití ap.: dwe ciewky zlata a gednu ciewku striebra (SMREČANY 1603 E); čtyriczet choduw patnactimi cievkami na syrki tkane (CA 1675); canna: trstena ciwka (NP 17. st); panus: Weberspul: cywka (FO 1737); panus: cywka, na kterú se osnowa suká (KS 1763) L. c-u obosiať, odsielať predvolať predvolávať člena súkenníckeho cechu pred cechmajstra: gestli by se co nahleho pritrefilo, kolik by ciwek pan cechmistr obeslal; pan cechmister ma panom bratom odsilati cyewku (CA 1675); který za cewku nepugde a bil by doma, bez odpowedj wynu ma d 5 (CA 18. st) nepríde na výzvu cechmajstra 2. dutý predmet, rúra, rúrka: tubus: trúba, wodny žlab, cywka; sipho: rúra, trúba, cýfka; studničná cywka, prez kterú woda teče (KS 1763); calamus: cywka (DSL 18. st) 3. zariadenie na lampe na vedenie knôtu: cywka lampowá, w kterég gest knot (KS 1763); s mnohymi cywkami lampaš (LD 18. st); cievočka [-oč-, -eč-] dem k 1: panula: cywečka, wreténka (KS 1763); k 2: tubulus: cywočka (LD 18. st)