cieva -y ciev ž.
1. rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev
2. bot. rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky;
cievny príd.: c-e choroby; c. systém;
cievka -y -vok ž.
1. zdrob. k 1, 2
2. dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná c.
3. katéter: zavádzať cievku do tela;
cievkový príd.;
cievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém ciev • žila: podrezať si žily; listové žily • anat.: véna • tepna • artéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke
cieva, -y, ciev ž.
1. biol. trubicový ústroj v živočíšnom al. rastlinnom tele na rozvádzanie krvi a štiav, žila, tepna, kanálik: drevná, miazgová, krvná, semenovodná c.; kôrnatenie, vápenátenie ciev;
2. trubicový predmet na vedenie tekutín, hadica: gumová c. hadica;
3. predmet (obyč. dutý) na navíjanie nití, drôtu, filmu a pod.: navinúť na c-u; el. tech. samoindukčná c.;
cievny príd.: c. zväzok, c-e ústrojenstvo;
cievový príd.;
cievka, -y, -vok ž. zdrob.: c. nití; odb. magnetová, odporová, indukčná, tkáčska c.
● leje sa ako z cievok veľmi prší;
cievkový príd.: c-á súprava;
cievočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) cieva; (bez) cievy; (k) cieve; (vidím) cievu; (ó) cieva!; (o) cieve; (s) cievou;
(dve) cievy; (bez) ciev; (k) cievam; (vidím) cievy; (ó) cievy!; (o) cievach; (s) cievami;