cieva -y ciev ž.
1. rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev
2. bot. rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky;
cievny príd.: c-e choroby; c. systém;
cievka -y -vok ž.
1. zdrob. k 1, 2
2. dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná c.
3. katéter: zavádzať cievku do tela;
cievkový príd.;
cievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
cieva -vy ciev ž.
cieva -vy ciev ž. 1. často pl. cievy ▶ trubica v ľudskom a v živočíšnom tele rozvádzajúca krv, miazgu; tepna, žila, vlásočnica: krvná, miazgová c.; kapilárna, vencovitá c.; kôrnatenie, vápenatenie, poškodenie ciev; rozťahovanie, sťahovanie cievy; upchatie cievy; podviazanie cievy 2. obyč. pl. cievy bot. ▶ trubicová bunka tvoriaca drevnú časť vodivého pletiva rastlín (rozvádzajúca vodu a minerálne látky): zhrubnuté cievy 3. tech. ▶ predmet, obyč. dutý, slúžiaci na navíjanie drôtu, filmu a pod.; syn. cievka: previnúť film na cievu ▷ zdrob. ↗ cievka
cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém ciev • žila: podrezať si žily; listové žily • anat.: véna • tepna • artéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke
cieva, -y, ciev ž.
1. biol. trubicový ústroj v živočíšnom al. rastlinnom tele na rozvádzanie krvi a štiav, žila, tepna, kanálik: drevná, miazgová, krvná, semenovodná c.; kôrnatenie, vápenátenie ciev;
2. trubicový predmet na vedenie tekutín, hadica: gumová c. hadica;
3. predmet (obyč. dutý) na navíjanie nití, drôtu, filmu a pod.: navinúť na c-u; el. tech. samoindukčná c.;
cievny príd.: c. zväzok, c-e ústrojenstvo;
cievový príd.;
cievka, -y, -vok ž. zdrob.: c. nití; odb. magnetová, odporová, indukčná, tkáčska c.
● leje sa ako z cievok veľmi prší;
cievkový príd.: c-á súprava;
cievočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
cieva ž. 1. csl trubica v živočíšnom al. rastlinnom tele na rozvádzanie krvi a štiav: Tedi sa zapchajú niékeré ti ciévi (Chocholná TRČ); cieva (Mošovce MAR) 2. hadica: cieva (Slov. Pravno MAR) 3. predmet na navíjanie nití: ciéva (Myjava)
céva p. cieva
cieva [cé-, cí-] ž potrubie na vedenie tekutín al. sypkých materiálov: palečne koleso zawaže y take czewy k nemu (CA 1676/ 1739); odtud se wažj woda wodu tehacy cywu (:pumpau:) (OP 1685)
cíva, cívečka p. cieva
cívočka p. cieva