cieliť -i -ľ! nedok.
1. mieriť na cieľ: c. do terča, c. puškou na protivníka; vystreliť bez c-enia
2. smerovať niekam: c. domov, do budúcnosti
cieliť -li -lia cieľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (na koho, na čo; do koho, do čoho; ø) ▶ zameriavať sa (často strelnou zbraňou) na nejaký cieľ; určovať smer strely; syn. zacieľovať: c. na zlodeja, na vlamača; c. na vrabce, na holuby; c. na terč, do terča; chvíľu cielil a potom vystrelil; reflektory cielia na javisko; Cielil prstom na rad veľkých portrétov, povešaných na stene. [A. Lacková-Zora] 2. (kam) ▶ ísť, kráčať smerom k niečomu, niekam; syn. smerovať: c. do vchodu domu; c. na pracovisko; cielil chodníkom k lesu 3. (na koho, na čo; kam) ▶ sledovať istý úmysel, zámer: na koho cielila tá poznámka?; viem, kam cieliš; Vraj si cielil na hlavného inžiniera, on aspoň vravel. [J. Váh] ◘ parem. inde cielil, inde strelil nevyšiel mu zámer ▷ dok. ↗ zacieliť, k 1 i ↗ nacieliť
nacieliť -li -lia nacieľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo na čo; ø) ▶ nastaviť niečo (obyč. strelnú zbraň) istým smerom; zamerať na nejaký cieľ, namieriť, zacieliť: nemohol presne n.; n. strelu na strechu nepriateľského tanku; nacielil a potiahol kohútik 2. (čo kam) ▶ upriamiť pozornosť na dosiahnutie očakávaného výsledku, účinku, cieľa; usmerniť priebeh niečoho želaným spôsobom, zamerať, zacieliť: n. aktivity dobrým smerom; n. podporu štátu na rodiny s deťmi; posúdiť, do akých oblastí je potrebné prioritne n. investície; program umeleckej školy je nacielený na kompletný vývoj dieťaťa ▷ nedok. k 1 ↗ cieliť
cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovať • zalícovať • mieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holuby • triafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány
2. p. smerovať 3
smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov
p. aj ísť
2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky
3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku
cieliť, -i, -ia, rozk. cieľ nedok.
1. (na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) mieriť (obyč. zbraňou) na nejaký cieľ: c. na terč, na nepriateľa, c. do srdca;
pren. mať niekoho na mysli, mať nejaký úmysel, zámer: Eva vie, na koho Masliačka cieli. (Kuk.);
2. smerovať niekam, k niečomu: Ani dnešok nestojí na jednom mieste, ale ustavične cieli do budúcnosti. (Heč.);
dok. zacieliť, k 1 i nacieliť