Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

cieliť -i -ľ! nedok.

1. mieriť na cieľ: c. do terča, c. puškou na protivníka; vystreliť bez c-enia

2. smerovať niekam: c. domov, do budúcnosti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cieliť ‑i ‑ia ‑ľ! nedok.

cieliť -li -lia cieľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.

cieliť -li -lia cieľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (na koho, na čo; do koho, do čoho; ø) ▶ zameriavať sa (často strelnou zbraňou) na nejaký cieľ; určovať smer strely; syn. zacieľovať: c. na zlodeja, na vlamača; c. na vrabce, na holuby; c. na terč, do terča; chvíľu cielil a potom vystrelil; reflektory cielia na javisko; Cielil prstom na rad veľkých portrétov, povešaných na stene. [A. Lacková-Zora]
2. (kam) ▶ ísť, kráčať smerom k niečomu, niekam; syn. smerovať: c. do vchodu domu; c. na pracovisko; cielil chodníkom k lesu
3. (na koho, na čo; kam) ▶ sledovať istý úmysel, zámer: na koho cielila tá poznámka?; viem, kam cieliš; Vraj si cielil na hlavného inžiniera, on aspoň vravel. [J. Váh]
parem. inde cielil, inde strelil nevyšiel mu zámer
dok.zacieliť, k 1 inacieliť


nacieliť -li -lia nacieľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo na čo; ø) ▶ nastaviť niečo (obyč. strelnú zbraň) istým smerom; zamerať na nejaký cieľ, namieriť, zacieliť: nemohol presne n.; n. strelu na strechu nepriateľského tanku; nacielil a potiahol kohútik
2. (čo kam) ▶ upriamiť pozornosť na dosiahnutie očakávaného výsledku, účinku, cieľa; usmerniť priebeh niečoho želaným spôsobom, zamerať, zacieliť: n. aktivity dobrým smerom; n. podporu štátu na rodiny s deťmi; posúdiť, do akých oblastí je potrebné prioritne n. investície; program umeleckej školy je nacielený na kompletný vývoj dieťaťa
nedok. k 1cieliť

cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovaťzalícovaťmieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holubytriafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány

2. p. smerovať 3


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cieliť, -i, -ia, rozk. cieľ nedok.

1. (na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) mieriť (obyč. zbraňou) na nejaký cieľ: c. na terč, na nepriateľa, c. do srdca;

pren. mať niekoho na mysli, mať nejaký úmysel, zámer: Eva vie, na koho Masliačka cieli. (Kuk.);

2. smerovať niekam, k niečomu: Ani dnešok nestojí na jednom mieste, ale ustavične cieli do budúcnosti. (Heč.);

dok. zacieliť, k 1 i nacieliť

cieliť nedok.
1. strsl, čiast. zsl mieriť na nejaký terč: Zakelo cílil, a netrafil (Kameňany REV); Darmo cieľiš, aj tag ňetrafíš! (Kšinná BÁN)
F. inde cílev, inde strelev (Lukáčovce HLO) - nevyšiel mu zámer
2. ísť smerom k niečomu: Cíliu̯ na úskí chonníček (Skalka n. Váh. TRČ)
3. mať nejaký úmysel, zámer: Já vím, na čo ti cíliš! (Lukáčovce HLO); Mislíš, že neviém, kan s tín ciéliš? (Bošáca TRČ)

cieliť [cí-, cé-] ndk
1. čím na koho, na čo mieriť: cylila na neho prstem (SP 1696) ukazovala; wssjcknj predessenj bilj, kdiž Penandra (čakanom) na Telemacha cjljcjho uzreli (PT 1796)
2. na čo (čím), proti čomu mieriť (obyč. slovami) na niečo s istým zámerom: (ev. kňazi) reverzu podepsatj, kteryž protj gegich swedomj celyl, stale odpirali (MV 1676); timto slowem cily na proroky (CO 17. st); na toto cýly y Eklezyastykus (SlK 1766-80)
3. smerovať niekam, k niečomu: sem se widj cýlitj (MP 1718); chce k čnosti cíliť (GV 1755); odkud by pricházeli, kde bi cylili (VP 1764)
F. co by mestu k zlemu cililo, to zadnemu kwoly neučinim ((ZVOLEN) 1737) škodilo; -ovať
1. k 1: ti misliš, že ga ngewjgem, kde okem cilugess a keho milugess (CPM 1768)
2. určovať hranicu; klásť hraničný kameň: scopum ponere, metam ponere: czilowati (ML 1779)

a v prílohe cieli et à l'annexe, objectif

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu