cielený príd. kt. niekam plánovito smeruje: c. výskum, postup;
cielene prísl.;
cielenosť -i ž.
cielene 2. st. -nejšie prísl.
cielene 2. st. -nejšie prísl. ▶ so zreteľom na dosiahnutie určeného cieľa, zámeru: postupovať c.; c. na niečom pracovať; c. zavedená dovozná prirážka; c. rozširovať trh; využiť peniaze presne a c.; štátne dotácie prideľovať c. na určitý výkon a produkciu; Prišiel som sem cielene, mal som stretnutie s niektorými podnikateľmi. [Pd 1991]