cica -e cíc ž. hypok. mačka;
cicka -y -ciek ž. zdrob.
cicka -ky ciciek, cicuľka -ky -liek, cicuška -ky -šiek ž. hypok.
cica1 cice cíc ž. 1. det. ▶ mačka (často pri volaní): c. mica parádnica; hrať sa s cicou; Medzi oknami na zhúžvanej záclone spala strakatá cica. [J. Blažková] 2. hypok. ▶ neformálne označenie, oslovenie mladého dievčaťa (často iným dievčaťom al. chlapcom): kedy sa stretneme, c.?; prišla s ním i jeho c.; sexi c. 3. hovor. expr. ▶ kožušinový golier: kabát s cicou ▷ cicka1 -ky ciciek, cicuľka -ky -liek, cicuška -ky -šiek ž. hypok. k 1, 2: Na, cicka, na! □ det. eden, beden, cicka, hrebeň [riekanka]
cica2 cice cíc, cicka2 -ky ciciek ž. hovor. expr. ▶ ženský prsník; cecok: bábätko hľadá cicu; dať dieťaťu cicku ◘ fraz. hovor. expr. ani rici, ani cici o veľmi chudej žene; aj rici, aj cici o žene s kyprými tvarmi
cicka p. mačka
mačka šelma chovaná ako domáce zviera • hypok.: cica • cicka • mica • micka
cica, -e, cíc ž.
1. fam. mačka;
pren. o prítulnom dieťaťi al. o žene: Aj — aj, teda cigaretku fajčí naša cica? (Urbk.)
2. ľud. zastar. kožušina;
cicka, -y, -ciek ž. zdrob. expr. k 1;
cicuľa, -le, -cúľ;
cicuľka, -y, -liek i cicuška, -y, -šiek ž. hypok.
cicka p. cica
cica1 ž. 1. fam. mačka: Aká je britká tá cica! (Čierna Lehota ROŽ); Pekná cica, má mladé! (Prosné PB) 2. kožušina: Aj takí kabát s cicou na goľieri mi ukradľi (Ležiachov MAR); Aj cicu mala na kabáte (Šurany NZ); Mal oblečení kabát s čérnú cicu (Vištuk MOD); cicka ž. zdrob. expr. k 1, 2: Dajťe cicke mliečka, je hlanná! (Bánovce n. Bebr.); Mala kabá_c takóv cickóv (Lapáš NIT); Omlataj, aká mäkušká cicka (Sirk REV); cicuška ž. zdrob. expr.: Mámo aj cicuški, nedávno sa stará okočila (Kameňany REV); Dali ste mliečka cicušce? (Bošáca TRČ)
cicka p. cica1