cicať, cucať -ia nedok.
1. iba cicať ústami, papuľou vťahovať mlieko z materinských mliečnych žliaz: dojča, mláďa, teľa c-ia
2. podobným spôsobom vyťahovať tekutinu z niečoho, vyciciavať: c. si krv z rany; hmyz c-ia medovinu z kvetov
3. cumľať, cmúľať: c. si palec, cucať cukrík
● expr.: cicať niekomu krv a) vyčerpávať, ničiť ho b) vykorisťovať ho; c. si múdrosti z prsta vymýšľať si
cicať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.
cicať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo, koho; ø) ▶ ústami, pyskom vyťahovať mlieko z materských žliaz; syn. sať: c. prsník; dojča cicia matku; teliatko cicia kravu; líščatá cicajú dva mesiace; Ovca má blizňatá, stojí pred jasľami, blizňatá cicajú. [L. Ťažký] 2. (čo; ø) ▶ vyťahovať z niečoho tekutinu jazykom, ústami, cicavým ústrojom hmyzu a pod.; syn. cucať, vyciciavať: c. šťavu slamkou; komár cicia krv; vošky cicajú listy; motýľ cicia nektár z kvetu; Podala fľašku najprv decku: cicalo, cmukalo, celé sa mliekom zababralo. [K. Horák]; pren. Zimou skrehnutá zem lačno cicala teplé slnečné lúče. [P. Jaroš] vpíjala, prijímala 3. (čo; ø) ▶ oblizovať a poťahovať jazykom; syn. cmúľať, cumľať: c. cukrík, sušené ovocie; c. (si) ranu na ruke; Dojča vloží do ústočiek palček a vážne cicia. [D. Tatarka] 4. expr. (čo (z koho), koho; ø) ▶ využívať vo svoj prospech, ťažiť z niekoho, z niečoho; syn. vyciciavať: c. peniaze daňových poplatníkov; stále cicia rodičov; Notár sľuboval, kým cical. [M. Figuli]; Nákupné megakomplexy sú podľa mnohých psychológov zlé - cicajú z ľudí energiu, peniaze, likvidujú malé obchodíky. [Inet 2004] ◘ fraz. cicať krv/špiky niekomu a) vyčerpávať, ničiť niekoho b) vykorisťovať niekoho; cicať si múdrosti z prsta/palca vymýšľať si; hovor. expr. ešte by mohol mater cicať je to ešte dieťa ▷ opak. ciciavať -va -vajú -val
cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať
p. aj piť
piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva
2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať
3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot
4. p. cicať
cicať, -ia, -ajú nedok.
1. (čo, koho i bezpredm.) vysávaním vyťahovať mlieko z materských mliečnych žliaz a piť ho: dojča cicia; c. materinské mlieko; mláďa cicia matku
● hovor. ešte by mohol mater c. je ešte mladý, neskúsený;
2. (čo i bezpredm.) saním vyťahovať z niečoho tekutinu, sať: c. šťavu; c. si krv z rany;
pren. vykorisťovať, využívať, vyciciavať: úžerníci cicali ľud
● c. niekomu krv, špiky a) vyčerpávať, ničiť ho, b) vykorisťovať; hovor. c. si múdrosti z prsta vymýšľať si;
opak. ciciavať, -a, -ajú;
dok. k 2 vycicať
cicať nedok. 1. strsl, strenč, vsl vysávaním z mliečnych žliaz piť mlieko (o mláďatách): Já som už ňemala mľieka ftedi, nu ňecicälo skoro (Žaškov DK); Tele ešče cicá (Jelš. Teplica REV); Zaveľa ňecicalej ouce (Lešť MK); Jako tá kočka cicá tu macer (V. Rovné BYT); Dzevedz mešace cical (Smižany SNV) 2. vysávaním vyťahovať z niečoho tekutinu: Uš tri mešace cica s fľaški (Smižany SNV); Tag dzecko cicalo z rentki (V. Šariš PRE) F. cica me jak pijafka (Markušovce SNV) - veľmi ma využíva
cecat p. cicať
cicať [ci-, ce-] ndk (o mláďati cicavcov) vťahovať do seba výživnú tekutinu (obyč. materinské mlieko): immulgeo: dogjm, cecam; sugo: cecám, napagám se (KS 1763); sugere: cicati (ML 1779); tela ceca (HK 18. st); x. pren tak rozličnych byd mych zretezeny cycá (PT 1778) využíva