cibuľkový -vá -vé príd.
cibuľkový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na cibuľku: cibuľková vňať; cibuľkové byle, cíby; cibuľková hriadka; c. chlieb posypaný nakrájanou cibuľkou
cibuľa, -le, -búľ ž.
1. silne aromatická ľaliovitá rastlina, používaná ako kuchynská zelenina; bot. c. kuchynská (Allium cepa); morská c. (Scilla maritima) izbová ozdobná rastlina;
2. podzemná, guľovitá, lúpavá časť niektorých rastlín: tulipánová, hyacintová, kvetinová c.
● naobliekaný ako c. do mnohých kusov odevu;
3. vec cibuľovitého, baňatého tvaru (často o zakončení veže, o kopule chrámov);
4. hovor. žart. cibule pomn. veľké vreckové hodinky baňatého tvaru starého typu;
cibuľový príd.: c. odvar, c-á omáčka;
cibuľka, -y, -liek ž. zdrob. expr.: kuch. mäso na c-e; anat. vlasová c. koreň vlasu;
cibuľkový príd.
cibuľka ž. 1. expr. malá cibuľa: Prší, ňeprší, cibuľka sa poľievaď musí (Pukanec LVI); To je taká cibulka, to sa mosí posadzi_tag naríčej (Hlboké SEN) 2. obyč. mn. č. sorta jabĺk: cibulki (Revúca); cibuľkový príd. k 1: cibulkové rováški (Dechtice TRN); cibulkovia krompele (Kameňany REV); cibulkové grumbíre (Stráže n. Myj. SEN)