cibuľa -e -búľ ž.
1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium
2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku
3. vec podobná cibuli: c. veže kopula; pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky
● naobliekaný ako c. veľmi;
cibuľový príd.: c-á vôňa;
cibuľka -y -liek ž. zdrob.: vajíčka na c-e
cibuľa -le cibúľ ž.
cibuľa -le cibúľ ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ zelenina pestovaná pre podzemnú dužinatú guľovitú časť s výraznou arómou a chuťou, obyč. používaná pri príprave pokrmov ako pochutina: pestovať, siať cibuľu; ošúpať, nakrájať cibuľu; speniť cibuľu na oleji; napáchnuť, páchnuť cibuľou; záhr. c. sadzačka určená na sadenie; c. zelenačka zberaná v júli i s vňaťou; bot. c. kuchynská Allium cepa cesnak cibuľový; c. zimná Allium fistulosum 2. bot. ▶ skrátená podzemná časť stonky nesúca zhrubnuté šupinovité dužinaté listy: trváca, jednoročná c.; c. tulipánu, hyacintu; sadiť narcisové, ľaliové cibule; rozmnožovanie rastlín cibuľami 3. ▶ vec cibuľovitého tvaru, podobná cibuli (obyč. zakončenie veže, kopula chrámu a pod.): kostolná c.; cibule pravoslávneho chrámu 4. pomn. cibule hovor. ▶ vreckové hodinky: Hodinky mal cibule, kľúčikom ich naťahoval. [A. Lacková-Zora] ◘ fraz. naobliekaný ako cibuľa a) veľmi teplo b) vrstvovito ▷ cibuľka -ky -liek ž. zdrob.: pripraviť šampiňóny na cibuľke; Prvou jarnou zeleninou je zelená lahôdková cibuľka. [NP 1988]
cibuľa, -le, -búľ ž.
1. silne aromatická ľaliovitá rastlina, používaná ako kuchynská zelenina; bot. c. kuchynská (Allium cepa); morská c. (Scilla maritima) izbová ozdobná rastlina;
2. podzemná, guľovitá, lúpavá časť niektorých rastlín: tulipánová, hyacintová, kvetinová c.
● naobliekaný ako c. do mnohých kusov odevu;
3. vec cibuľovitého, baňatého tvaru (často o zakončení veže, o kopule chrámov);
4. hovor. žart. cibule pomn. veľké vreckové hodinky baňatého tvaru starého typu;
cibuľový príd.: c. odvar, c-á omáčka;
cibuľka, -y, -liek ž. zdrob. expr.: kuch. mäso na c-e; anat. vlasová c. koreň vlasu;
cibuľkový príd.
cebuľa p. cibuľa
cibuľa ž. (cebuľa) 1. csl silne aromatická ľaliovitá rastlina, ktorá sa používa ako zelenina, bot. cibuľa kuchynská (Allium cepa): Nasipala na ňe soľ a pokrájanú cibuľu (Čelovce MK); Já do toho sirupu nažmíchám ešče aj cibule (Chocholná TRČ); Ked ňet slaňini, i cibuľa je ku hľebu dobra (Spiš. Štvrtok LVO) L. žutá cibula (Vaďovce MYJ) - druh cibule; veňiec cibule (Brusno PDZ) - zväzok suchej cibule 2. podzemná guľovitá časť niektorých rastlín: Aj hijacinti sa rozmnožujú cibulami (Návojovce TOP) 3. v dvojslovných názvoch rastlín: morska cebuľa (Torysa SAB) - bot. urginea prímorská (Urginea maritima); hadzí cibula (Hlboké SEN) - bot. modrica chochlatá (Muscari comosum); cibuľový príd. k 1: Jähodoví a cibuľoví čäj bívau̯ dobrí (Žaškov DK); Sprau̯ gu mesu kus cibuľovej omáčki! (Mur. Dl. Lúka REV); Cibuloví salát sme mali (V. Rovné BYT); cibulisko ž. zvel. k 1: Aká cibulisko mi narosla! (Kameňany REV)
cibuľový p. cibuľa
cibuľa [ci-, ce-] ž 1. bot cesnak cibuľový Allium caepa: v zahradach czybuli trhali (s. l. 1542 SLL); dwom, ktery cybulu a kapustu warowaly (ŽILINA 1695); cybule domacy (je) gedna čerwena, druha biela (HL 17. st); cybule hlawata (NH 18. st) L. hadia, lesná, poľná c. cesnak hadí Allium victorialis: cybule gest domacy a lesna (HL 17. st); hady cybula (KS 1763); saft z cibule polneg (RP 18. st); morská c. urgínea prímorská Urginea maritima: z morskeg cibule safftu (HT 1760); zimna cibula (PR 18. st) cesnak zimný Allium fistulosum 2. guľovitá podzemná časť tejto rastliny, používaná na prípravu pokrmov: ona gey czibulu dala (P. ĽUPČA 1582); korecz czybule (ŽILINA 1586); wezmy cibule niekolik hlaw (MT 17. st) 3. cibuľovitý koreň rastliny al. vec cibuľovitého tvaru: oczun koren ma co cybuly (HL 17. st); wydel spusobity se kwet w hrude anebolissto czibuly (PeP 1770); -ný príd: cibulnu zahradu (LISKOVÁ 16. st) zeleninovú; semena czybulneho (ŽILINA 1601); hlawka cybulna; cybulné wence (KS 1763); cibulné ssupini (PL 1787); -ový príd: cybulowe semeno (PAPRADNO 1673 LP); upeč hlawku cibulowu (RTA 17. st); cybulowe zrno; čo cybulowú bárwu má (KS 1763); -ka ž dem k 3: ssafran ma cybulky s korenyčzkem (HL 17. st); vselike kwyty w cybulkach o s. Jakube se ma wybyraty (OR 1672); drobná cybula, cybulka (KS 1763) P. atpn Paulus Czybulka (MELČICE 1522 U1); -ový príd: cybulkowy, cybulce podóbny (KS 1763)