Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

chytrý príd.

1. rýchly, náhlivý, rezký: ch. krok, ch-á robota, ch. do roboty

2. dôvtipný, bystrý: ch-á hlava; ch-é reči;

chytro prísl.: ch. bežať; ch. sa pokaziť;

chytrosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chytrý; chytro prísl.; chytrosť ‑i ž.

chytrý -rá -ré 2. st. -rejší príd.

chytrý -rá -ré 2. st. -rejší príd. 1.ktorý pohotovo, rýchlo a správne uvažuje, reaguje a nachádza riešenia; svedčiaci o tom; syn. dômyselný, dôvtipný, vynachádzavý: chytré dievča; ch. predvolebný, reklamný ťah; chytré reči; dostal od otca jednu chytrú radu; pokladali ho za chytrého; nebol dosť ch.; je oveľa chytrejšia, ako si mnohí myslia; Nevenoval som sa síce štúdiu tak, ako bolo treba, zdalo sa mi, že som chytrý aj bez štúdia. [V. Šikula]; Chceme, aby každá príčinlivá ruka a chytrá hlava bola využitá. [Sme 1998]
2. zried. ▶ vyznačujúci sa rýchlosťou pohybu, rezký, rýchly: ch. krok; Čo mi chýba? Nič, len výborný kôň, chytrý chrt, mladá chasa. [J. Fekete]
fraz. chytrý ako líška veľmi prefíkaný

-rý/518755 5.41: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 34869 sta/16007 dob/11788 cho/3503 byst/791 mod/581 mok/567 šted/371 ost/303 prasta/259 pest/173 chyt/121 chrab/112 bod/58 (23/235)

bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5


dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

p. aj bystrý


chytrý 1. p. rýchly, rezký 1 2. p. dôvtipný, bystrý 2


múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2


rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulýpohyblivývrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenkabodrýbystrýrýchlyčerstvýchytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižnýsvižký: svižný, svižký mládenec, tanečníksviežidynamický: svieže, dynamické temponelenivý: nelenivý krokskočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)

p. aj svižný

2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6


rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrýrezkýdynamickýčerstvýchytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robotableskovýbleskurýchlybleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdzaexpresnýhovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadostipren. telegrafickýnáhlivýchvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohybyokamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomocnáhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasiakniž. promptný: promptná obsluhanár.: friškýfrišný: frišké, frišné raňajkybystronohýľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zvierapohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalistarapídny (rýchly a prudký): rapídny pokleshovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný životexpr.: horúčkovitýzimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempohud. i pren. allegrovýnespráv. spešný • prekotný

p. aj prudký 1


šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekársúcirúčikrepkýexpr.: kaľavnýsvedčnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna ženaobratnývrtkýsvižnýsvižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkovzručnýumnýzastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeňnadanýtalentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študentbystrýchytrýchápavýdôvtipnývynachádzavývynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlavapodnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým samanár. obhoditý

2. p. dobrý 2, pekný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chytrý, 2. st. chytrejší príd.

1. rýchly, náhlivý, rezký: ch-é nohy; krokom trhaným, chytrým (Kuk.); ch. potok (Lask.); chytrá robota dobrá nebýva (prísl.); ch. do bitky (Kuk.); ch. do kosenia (Tim.); zvariť na chytrom ohni (Vans.) prudkom;

2. zastar. dôvtipný, bystrý: ch-á rada (Pal.);

chytro prísl. rýchlo: ch. bežať, ch. skočiť, ch. sa naučiť, ch. sa minúť, ch. sa pokaziť;

chytrosť, -ti ž.

1. rýchlosť, náhlivosť;

2. zastar. bystrosť, dôvtipnosť: vrodená ch. (Vaj.), ženská ch. (Podj.); Chytrosť nie sú čary. (Kal.)

chytrý príd.
1. zsl, spiš, šar rýchly, vrtký: Ešče su to chitrí dzetko, friško bárčo spravá (Brestovany TRN)
F. chitrí jako strela, blesk (Bošáca TRČ), chitri jag ripka (Margecany GEL), hitri jak špuľar (V. Šariš PRE) - veľmi rýchly, vrtký; chto je chitrí do jella, je chitrí aj do roboti (Bošáca TRČ) - usilovný človek dlho neje
2. miest. csl šikovný, bystrý, dôvtipný: Chto bou̯ chitrejší, ušlo sa mu va̋c (Val. Dubová DK); Kobi si na šicko takí chitrí búl! (Rochovce ROŽ); Ona to poznala, ona biu̯a tak chitrá (Záh. Bystrica BRA); Maš hitreho hlopa (Chrasť n. Horn. SNV); Jaki chitri, ale robidz ňe! (Dl. Lúka BAR)
F. jakí je hňeskaj chitrí! (Bošáca TRČ) - dnes je už veľmi múdry
3. pejor. prefíkaný, sebecký: chitrej (Cinobaňa LUČ, Ozdín LUČ)

chytrý príd
1. rýchly, náhly; (o pohybe) rezký: chitrých posluw odeslal (PP 1734); smrt ge chitra (GŠ 1758); chitri marss (VoP 1760); koňe magj welice hitru chodzu (PR 18. st); mojé chytré nohy k nemocným vždy choďá (PV 18. st); manželka geho ma chitru wirečnost (Kur 18. st)
F. mrcha nowina chitre nohy ma (Se 18. st)
2. dôvtipný, bystrý, šikovný: obrazy neb ritiny se samy od sebe gako žiwy skrze chitry kumsst a umeny hibagi (Le 1730); mladssj mistrj gsau chitreg ruky a bistreho zraku (CA 1750); sagax: dowtipny, bystry, chytry; ingenious: wtipny, dowtipny, chytry (KS 1763)
3. prefíkaný, ľstivý: skrz te chytrý ssatan potren (CC 1655); had chýtregssy nad wssecky žiwotčjchy (MP 1718); lide, kterjž mnoho žluči magj, jsau chytrj a lstiwj (MBF 1721); vulpinus: lysscy, chytry, podwodny (KS 1763); -o [-e] prísl k 1: co negchitregsseg muožeš, do hrnca uwrhny (žemle) (RT 17. st); (Lutherovo učenie) chitro pomine (PP 1734); když fatens sa chitre neobracal, tedy uradnjk (ho) uderyl (OZDÍN 1754); chog chytro, nečakag na druhiho (KRUPINA 18. st); k 2: industrie: domyslňe, wtipňe, bystró, chytró; argute: subtylňe, chytro, múdro (KS 1763); k 3: vafre: chytró, podwodňe (KS 1763); -osť ž
1. rýchlosť: gak prutku chytrosty kruti se obloha nebeska (PP 1734); ked figator bigu, (má každý chlap) tam behat a w chitrosti se richtowat (VoP 1760); v behu chitrost má (BR 1785)
2. dôvtipnosť, bystrosť: sagacitas: bystrosť, dowtipnost, chytrost (KS 1763); stratagema: wogenská chytrost (AP 1769) stratégia, taktika; seba i Hadixu chitrosťú rozumu swého od nastrogenég skrz zlostníkuw smrťi wikúpil (BR 1785)
3. prefíkanosť, ľstivosť: falešné jest světa štěstí, kteréž jde z lidské chytrosti (RL 1571); detiatko zachowati od chitrosti diabelskych (BAg 1585); ženská náklonnost jest úlisná chytrost (BV 1652); Herodesowa chitrost, lest a podwod (MS 1758)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko CHYTRÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 4×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu