chytať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok. 1. (čoho; za čo) ▶ siahať rukou po niečom, uchopovať niečo, dotýkať sa niečoho: ch. sa za boľavú nohu; ch. sa za hlavu ↗ i fraz.; ch. sa za nos pre smrad, ↗ i fraz.; často sa chytá za ucho; od bolesti sa chytal za brucho; chytáte sa za gombík, keď stretnete kominára?; „Odmeriam, odmeriam,“ prikývol Vendo a chytal sa drevenej miery. [A. Habovštiak]; Niekto sa prechádzal po našom dome a chytal sa našich vecí. [Sme 2005]
2. (čoho; koho (za čo)) ▶ hľadať rukou, rukami oporu niekde, u niekoho, pridŕžať sa niečoho a tak získavať stabilitu: chytala sa plota, zábradlia, steny, aby nespadla; ch. sa matky za sukňu
3. ▶ (o rastlinách) zapúšťať korene, ujímať sa: zasiata tráva sa nechce ch.
4. (na čo) ▶ zachytávať sa na podklad: farba sa nechytá na stenu; prach sa chytá na obrazovke televízora
5. (čoho) ▶ pokrývať sa vrstvou niečoho a dávať iný farebný odtieň: zábradlia sa chytá hrdza; príborov sa chytá čierna patina; povrazov sa chytala pleseň
6. (koho) ▶ dostávať sa do určitého (duševného al. fyzického) stavu, zmocňovať sa: chytá sa jej nervozita, panika; chytá sa nás dovolenkový ošiaľ; chytajú sa ma driemoty; chytal sa ho smútok; Ách, pán doktor, veď vy už pekne šediviete, už sa vás chytá staroba. [Š. Čepček]; Iste si myslíte, že sa ma chytá skleróza. [A. Bednár]; Prečítala som si posledné riadky a chytá sa ma zúfalstvo. [E. Farkašová]
7. (do čoho; čoho) ▶ púšťať sa do niečoho, začínať niečo robiť: ch. sa do práce už zrána; ochotne sa chytal každej roboty; Umývala okná a chytala sa s Rasťom do reči. [L. Ballek]
8. ▶ začínať horieť, zapaľovať sa: od ohňa sa chytala záclona; Chytá sa aj ďalší sklad, drevené dosky a priečky len tak bŕkajú, niektoré lietajú ako zápalky, iné ako fakle. [V. Šikula]; Kmene zdravých stromov živel atakoval márne, chytali sa však vyschnuté stromy, ktoré oheň hltal a prehorené ich váľal k zemi. [VNK 2002]
9. hovor. (ø; čoho) ▶ začínať reagovať, chápať a prejavovať aktivitu na určitý podnet: žiak bol dlho ticho, ale už sa konečne chytá; Nedostatok stôp, jasne naznačujúcich smer vyšetrovania, ju nútil improvizovať a chytať sa aj zdanlivo bezvýznamných a so zločincami nesúvisiacich faktov. [InZ 1999]
◘ fraz. chytať sa lopaty začínať fyzicky pracovať; chytať sa rozumu a) začínať premyslene konať b) vtipne si vedieť pomôcť; chytať sa s niekým za prsty púšťať sa s niekým do sporu, do hádky; chytať sa za hlavu byť zúfalý; chytať sa za nos a) byť zahanbený, zaskočený b) zacítiť zápach; chytať sa zbraní začínať bojovať; smial sa, až sa za brucho chytal veľmi sa smial ◘ parem. bez volania nechytaj sa cudzej roboty nemiešaj sa do iných, hľaď si svojho; kto sa topí, aj britvy/slamky sa chytá al. topiaci sa aj slamky chytá v nebezpečenstve človek využíva na záchranu každú príležitosť
▷ opak. chytávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ chytiť sa
chytať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; koho za čo; koho okolo čoho) ▶ brať niečo do ruky al. do rúk; syn. uchopovať: ch. loptu do oboch rúk; nechytaj to mokrými, špinavými prstami!; „Pozri!“ ukazujem mu krivý rez a chytám pílku do ruky, že napravím, čo pokazil. [M. Urban]; Hladká ma po tvári, po ramenách, chytá ma za ruky. [E. Farkašová]; Pokúšal sa [muž], šklbkajúc, zmocniť sa kabelky a druhou rukou ma chytal okolo krku. [M. Danieliszová-Jesenická]
2. (koho) ▶ behom, rýchlou chôdzou, prenasledovaním usilovať sa niekoho dostihnúť, obyč. pri nedovolenom čine; syn. naháňať, lapať: ch. zlodeja; Prečo sa tí traja tak divne obzerajú, koho vlastne chytajú? [L. Ťažký]; Sotva došiel do svojej rodnej dediny, už ho chytali hajdúsi. [A. Habovštiak]
3. (čo) ▶ (o zvieratách) naháňať, prenasledovať korisť, obyč. s cieľom usmrtiť ju a zožrať: lastovičky chytali hmyz; líška chytá chorú a poranenú zver; Teta vraví, že Ťapka vie chytať myši, ale chlapci ju ešte nikdy nevideli s myšou. [K. Bendová]
4. (čo) ▶ stíhaním, strieľaním, lapaním do pascí, sietí a pod. získavať zver; syn. loviť, poľovať: ch. ryby; ch. zajace do ôk; Po ľavej strane si žblnkoce potok, do ktorého chodím zavše chytať raky. [V. Šikula]
5. (čo (do čoho)) ▶ zachytávať tekutinu do nádob: ch. odpadovú vodu, splašky do vedra: Nezostávalo iné, ako chytať do celtoviny dažďovú vodu. [V. Krupa]
6. hovor. ▶ (v loptových hrách) byť brankárom: ch. v reprezentačnom mužstve; roky chytá za miestny futbalový klub; brankár chytal perfektne, nesústredene; Pri nedeľnej prechádzke mi ukázal miesto v bývalej záhrade škôlky, kde ho chytanie v bráne začalo baviť. [D. Dušek]; neos. doma sa brankárovi chytá lepšie ako na ihrisku súpera
7. hovor. (čo) ▶ môcť nastavovať na televíznom al. rozhlasovom prijímači istú stanicu, ladiť: hudbu chytá na stredných vlnách; čo sa dá ch. klasickou anténou?; nechytá niektoré športové stanice; cez satelit chytáme stovky kanálov; Neoceniteľnou výhodou prijímača bolo, že neobyčajne citlivo chytal krátke vlny. [L. Ballek]
8. (čo) ▶ pokrývať sa vrstvou niečoho a nadobúdať farebný odtieň: železo už chytá hrdzu; Musíme kábel olúpať, guma nechytá lesk. [Vč 1994]
9. ▶ dobre, pevne sa zachytávať na niečom, prichytávať sa: farba, omietka dobre chytala; Začalo mrznúť a na studené steny nechcela maľovka dobre chytať. [V. Šikula]
10. (koho) ▶ (o slnku) spôsobovať zhnednutie pokožky, opaľovať: južné slnko nás chytalo veľmi rýchlo; Povedal pred ženou a nevestou Annou s hladkou bielou tvárou, ktorú ani najtuhšie slnce veľmi nechytalo, čo si myslí o synovom osude. [J. Beňo]
11. (koho) ▶ (o duševných al. fyzických stavoch) nepriaznivo postihovať, zasahovať niekoho; spôsobovať niekomu zlé citové rozpoloženie: chytá ho des, nervozita, obava; chytá ju zlosť a bezmocnosť; chytala ho triaška; po namáhavej práci ho chytala únava; Požiadal rázne Galamandu, ktorú chytala čoraz väčšia zúrivosť, aby ho už nechala tak. [S. Rakús]
◘ fraz. chytať bronz opaľovať sa; chytať druhý dych zbierať nové sily, novú životnú energiu; chytať niekoho za slovo využívať niečie prerieknutie, snažiť sa niekoho usvedčiť na základe jeho vlastných slov; chytať niekoho za srdce dojímať niekoho; chytať niekomu stránku zastávať sa niekoho, nadŕžať niekomu; chytať vietor do plachát naberať novú silu ◘ parem. nechytaj za nohy/za chvost, keď môžeš za hlavu/za rohy nekomplikuj zbytočne, keď netreba; neskoro zajaca chytať za chvost [, keď si ho za uši nechytil] ak sa niečo nespraví v pravý čas, už sa to nedá napraviť
▷ opak. chytávať -va -vajú -val; dok. k 1 – 4, 7 – 11 ↗ chytiť
chytiť sa -tí sa -tia sa chyť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (čoho; za čo) ▶ siahnuť rukou po niečom, uchopiť niečo, dotknúť sa niečoho: deti sa postavia do kruhu a chytia sa okolo pliec, za ruky; chytil sa mikrofónu a začal spievať; Z lavice pod chórom vyskočila dievčina, chytila sa za šiju a božekajúc predierala sa k východu. [Š. Žáry]
2. (čoho; koho (za čo)) ▶ nájsť rukou, rukami oporu niekde, pridržať sa niekoho, niečoho a tak získať stabilitu: ch. sa steny, zábradlia; ch. sa matky za sukňu; ch. sa muža pod pazuchu; chytila sa ho ešte pevnejšie, aby nespadla; Stojí a nehýbe sa, darmo mu pilot ukazuje, aby sa chytil operadla. [K. Jarunková]
3. (do čoho, na čo) ▶ zachytiť sa do niečoho, lapiť sa: ch. sa do pasce ↗ i fraz.; ch. sa do osídel ↗ i fraz.; zajac sa chytil do oka; potkan sa chytil do klepca; Asi som mal šťastie, ale najkrajšie ostrieže sa chytili na môj háčik. [Sme 1993]
4. ▶ (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: zasadené stromčeky sa pekne chytili; pren. Mladá tvár, na ktorej sa ešte ani fúzy nechytili, svietila v tenkých pradienkach mesačného svitu. [J. Jonáš]
5. (na čo) ▶ prilepiť sa, zachytiť sa na podklad: farba, tapeta sa dobre chytila na stenu
6. (koho) ▶ spôsobiť niekomu zlé citové rozpoloženie; syn. zmocniť sa, ovládnuť: chytil sa jej smútok, nepokoj; chytila sa nás panika, úzkosť
7. (do čoho; čoho; s neurčitkom) ▶ pustiť sa do niečoho, začať niečo robiť: ch. sa do práce, do varenia; chytila sa upratovať, umývať riad; Chytí sa drevo rúbať, aby prehlušil hučanie v hlave. [P. Jaroš]; Keď sa zbojníci najedli, chytili sa pijatiky. [A. Habovštiak]
8. ▶ začať horieť, rozhorieť sa; syn. vznietiť sa, zapáliť sa: od ohňa sa chytila aj strecha, vedľajšia budova; Hladila plienky, štôsik je naukladaný na doske, doska tlie, chytili sa už plienky, od nich záclona. [G. Rothmayerová]; Ja musím ísť ešte zdúchnuť sviečky, aby sa chalupa nechytila. [O. Feldeková]
9. hovor. (ø; čoho) ▶ pochopiť súvislosti a prejaviť aktivitu na určitý podnet, zareagovať v pravý čas: nevedel sa ch., a tak nespravil skúšku; Čito sa toho chytil, veď ty vieš spievať, kamarát, aj učiteľka to postrehla. [P. Andruška]; Mal veľmi veľa šancí a často strieľal na bránu, ale nie a nie chytiť sa. [VNK 2001]
◘ fraz. chytiť sa do klepca/do pasce/do osídel stať sa obeťou nástrah; chytiť sa pera začať písať (profesionálne, ako spisovateľ); chytiť sa rozumu a) začať premyslene konať b) vtipne si vedieť pomôcť; chytiť sa s niekým za pasy začať sa biť s niekým; chytiť sa s niekým za prsty pustiť sa do sporu, do hádky; chytiť sa šance využiť núkajúcu sa príležitosť; chytiť sa za hlavu byť zúfalý; chytiť sa za nos ostať zahanbený, zaskočený; chytiť sa zbraní začať bojovať
▷ nedok. k 1, 2, 4 – 9 ↗ chytať sa
chytiť -tí -tia chyť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo; koho za čo; koho okolo čoho) ▶ zobrať niečo do ruky al. do rúk a istý čas (pevne) podržať; syn. uchopiť, zobrať: ch. balík mocne, kŕčovito, mimovoľne, opatrne, zľahka; ch. dieťa jemne za ruku; ch. dievča okolo pása; chytil do ruky pohár a začal piť; Potrebovali sme mesiace ďalšieho trpezlivého cvičenia, kým sa opäť opovážil chytiť telefón do rúk. [E. Farkašová]; Ktosi ma chytil okolo pliec a viedol k vozíku. [M. Hvorecký]; pren. Chytíme myšou ikonku na ľavej strane riadka s adresou stránky, potiahneme na lištu a pustíme. [InZ 1999] o úkone na počítači
2. (koho) ▶ behom, rýchlou chôdzou, prenasledovaním niekoho dostihnúť (a obyč. zadržať); syn. lapiť, dohoniť: ch. zlodeja; bežal rýchlo, nevedeli sme ho ch.; mali sme šťastie, že nás nechytili; vbehol do lesa a kto by ho tam chytil?; postaviť pred súd chytených rozkrádačov, násilníkov
3. (čo) ▶ behom, rýchlou chôdzou niečo dostihnúť (a tak prísť načas, včas); syn. dohoniť, stihnúť: električku už nechytil, hoci sa ponáhľal; ešte sme chytili začiatok predstavenia; Rozhodol sa, že chytí vlak o pätnásť desať, ktorý ešte nebýva preplnený. [R. Sloboda]
4. (čo) ▶ naháňaním, prenasledovaním dolapiť korisť: líška chytila zajaca; mačka nemohla ch. ani sýkorku, ani jej mláďatá
5. (čo) ▶ stíhaním, strieľaním, lapaním do pascí, sietí a pod. získať zver; syn. uloviť: chytili veľa rýb, zajacov; „Maminka, a čo keby som vám chytil ježka?“ [J. Blažková]; Za bezvetria sa nám podarilo chytiť zopár menších žralokov. [V. Krupa]
6. hovor. (koho kde) ▶ zastihnúť na určitom mieste al. za určitých okolností: ch. utečencov pri ilegálnom prekročení hraníc; ch. zlodeja na mieste činu; Ide noc, povedal po chvíli [starec], keď sa pozrel na oblohu, chytí vás tam tma. [J. Papp]; Chytila ich búrka pri jednotení cukrovky. [J. Jonáš]
7. hovor. (čo) ▶ (v loptových hrách) zadržať strelu na bránku: ch. čistú gólovú šancu; ch. puk do lapačky; chytil aj nechytateľné lopty; priamy kop bravúrne chytil brankár hostí
8. hovor. (čo) ▶ môcť nastaviť na televíznom al. rozhlasovom prijímači istú stanicu, naladiť: ch. dobrý filmový kanál v televízii; na svojom rádiu nechytil novú hudobnú stanicu; Niekedy sa nám podarí chytiť aj Bratislavu. Sme šťastní, počujeme hlas domova. [Š. Žáry]; Potreboval vedieť, čo sa deje vo svete, a s takouto anténou, ako ma hneď poučil, chytí oveľa viac staníc ako doteraz. [D. Dušek]
9. (čo) ▶ pokryť sa vrstvou niečoho a nadobudnúť farebný odtieň: ch. patinu, hrdzu; Krížik už rokmi chytil bront. [Ľ. Petrovský]
10. (ako) ▶ priľnúť na povrchu, prichytiť sa, prilepiť sa na niečom: farba, omietka dobre chytila
11. (koho; komu čo) ▶ (o slnku) sfarbiť pokožku nahnedo, opáliť: Aj slnko nás chytilo. Tváre sme mali ohorené ako po dvojtýždňovej dovolenke pri mori. [L. Hrubý]; neos. natrela som sa, ale aj tak ma chytilo do červena; zvláštne, že v soláriu mi nechytilo tvár
12. (čo) ▶ začať trpieť na nejaké ochorenie al. získať príznaky ochorenia, (nečakane, náhle) ochorieť na niečo: ch. nádchu, chrípku, záduch; ch. na kúpalisku mykózu; mať chytené hrdlo; Má teploty, chytil zrejme nejakú virózu. [Šp 2002]
13. (koho) ▶ (o duševných al. fyzických stavoch) obyč. nepriaznivo zasiahnuť, postihnúť niekoho; syn. pochytiť, zachvátiť, zmocniť sa: chytil ju záchvat smiechu; chytila ho triaška, zúrivosť; chytil ho kašeľ; Radšej nech záduch chytia, ako má jeho srdce puknúť od zlosti. [J. Štiavnický]; Zrádnik ma skoro chytil. [P. Jaroš]; Raz šiel po ulici a chytil ho amok. [LT 1991]
14. hovor. (koho, čo (čím)) ▶ svojím obsahom, myšlienkami a pod. vzbudiť záujem, upútať, zaujať: svojím spevom vedel ch. publikum; kniha ho hneď chytila; Experiment chytil aj nás. [V. Klimáček]; Stodola ma chytil námetom hry. [V. Jamnická]
◘ fraz. chytiť bronz a) opáliť sa b) publ. vybojovať bronzovú medailu; chytiť druhý dych nazbierať nové sily, novú životnú energiu, vzchopiť sa; chytiť niečo pevne do rúk počínať si rázne, energicky; chytiť niečo za správny koniec zvoliť vhodný postup; chytiť niekoho za golier chcieť, chystať sa niekoho vyhodiť, vykázať; chytiť niekoho do pasce ľsťou, premysleným postupom dostať niekoho do zlej, nevýhodnej situácie; chytiť niekoho pod krk a) začať niekoho hrdúsiť, biť b) ostro niekomu niečo vyčítať a prinútiť ho, aby niečo urobil; chytiť niekoho za slovo využiť niečie prerieknutie vo vlastný prospech al. usvedčiť niekoho na základe vlastných slov; chytiť niekoho za srdce dojať niekoho; chytiť niekomu stránku zastať sa niekoho; chytiť robotu za tenší koniec zľahčiť si prácu; chytiť rozum do hrsti sústredene premýšľať, uvažovať, rozumne riešiť situáciu; chytiť vietor do plachát nabrať novú silu; nevie, čo má skôr do ruky chytiť má veľa práce a málo času ◘ parem. bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost vyhovára sa; zlodej kričí chyťte zlodeja ozýva sa ten, kto tiež nie je nevinný
▷ nedok. k 1, 2, 4, 5, 8 – 11, 13 ↗ chytať