Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chytiť dok.

1. vziať do ruky al. rúk, (u)chopiť: ch. loptu, dieťa za ruku, ch. niekoho okolo pása

2. zmocniť sa (lovom), uloviť; pristihnúť, dolapiť; zatknúť: ch. motýľa, líšku, rybu; mačka ch-la myš; ch. zlodeja

3. hovor. zachytiť (význ. 7): ch. dobrú hudbu v rozhlase

4. hovor. (behom) dostihnúť: ch. vlak, začiatok predstavenia

5. hovor. dostať (význ. 3), získať: ch. nádchu, chrípku; ch. prvú cenu (v športke)

6. zachvátiť (význ. 1, 2), zasiahnuť, zmocniť sa: ch-l ho žiaľ, kašeľ, kŕč, ch-la ju zlosť; ovocie ch-ené od mrazu spálené; ch-ený od slnka opálený; expr. je ch-ený podnapitý

7. pevne priľnúť, prichytiť sa, prilepiť sa: farba, omietka ch-la; hovor. ch-lo to prilepilo sa

● ch. niekoho do pasce, do osídel získať pre svoje zámery; ch. niekoho za → slovo; nevie, čo má skôr ch. do ruky nevie, čím začať; ch. niekoho za golier oboriť sa na niekoho; ch. niekoho pod krk začať ho biť, hrdúsiť; ch. niečo za → správny koniec; ch. rozum do hrsti začať rozumne uvažovať, konať; ch. niečo pevne do rúk začať pevne viesť;

nedok. chytať

1. k 1 – 7

2. dotýkať sa, ohmatávať: nechytaj ma!

3. hovor. byť brankárom: ch. za domáci klub, ch. v zahraničí

// chytiť sa

1. uchopiť sa rukami, zachytiť sa, pridržať sa: ch. sa zábradlia, ch. sa muža pod pazuchu

2. lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, na udicu

3. zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: ch-la sa ho chrípka; pleseň, hrdza sa ch-la na niečom pokryla niečo

4. začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: ch. sa do roboty, do čítania; nemal sa čoho ch. nemal čo robiť

5. zapustiť korene, ujať sa: stromček sa ch-l

6. začať horieť, vzňať sa: papier sa ch-l; od komína sa ch-la strecha

● ch. sa rozumu a) začať premyslene konať b) vtipne si pomôcť; ch. sa za hlavu nevedieť si rady; ch. sa za nos byť zahanbený; kto sa → topí, aj slamky sa ch-í;

nedok. chytať sa

chytať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok. 1. (čoho; za čo) ▶ siahať rukou po niečom, uchopovať niečo, dotýkať sa niečoho: ch. sa za boľavú nohu; ch. sa za hlavu ↗ i fraz.; ch. sa za nos pre smrad, ↗ i fraz.; často sa chytá za ucho; od bolesti sa chytal za brucho; chytáte sa za gombík, keď stretnete kominára?; „Odmeriam, odmeriam,“ prikývol Vendo a chytal sa drevenej miery. [A. Habovštiak]; Niekto sa prechádzal po našom dome a chytal sa našich vecí. [Sme 2005]
2. (čoho; koho (za čo)) ▶ hľadať rukou, rukami oporu niekde, u niekoho, pridŕžať sa niečoho a tak získavať stabilitu: chytala sa plota, zábradlia, steny, aby nespadla; ch. sa matky za sukňu
3. ▶ (o rastlinách) zapúšťať korene, ujímať sa: zasiata tráva sa nechce ch.
4. (na čo) ▶ zachytávať sa na podklad: farba sa nechytá na stenu; prach sa chytá na obrazovke televízora
5. (čoho) ▶ pokrývať sa vrstvou niečoho a dávať iný farebný odtieň: zábradlia sa chytá hrdza; príborov sa chytá čierna patina; povrazov sa chytala pleseň
6. (koho) ▶ dostávať sa do určitého (duševného al. fyzického) stavu, zmocňovať sa: chytá sa jej nervozita, panika; chytá sa nás dovolenkový ošiaľ; chytajú sa ma driemoty; chytal sa ho smútok; Ách, pán doktor, veď vy už pekne šediviete, už sa vás chytá staroba. [Š. Čepček]; Iste si myslíte, že sa ma chytá skleróza. [A. Bednár]; Prečítala som si posledné riadky a chytá sa ma zúfalstvo. [E. Farkašová]
7. (do čoho; čoho) ▶ púšťať sa do niečoho, začínať niečo robiť: ch. sa do práce už zrána; ochotne sa chytal každej roboty; Umývala okná a chytala sa s Rasťom do reči. [L. Ballek]
8. ▶ začínať horieť, zapaľovať sa: od ohňa sa chytala záclona; Chytá sa aj ďalší sklad, drevené dosky a priečky len tak bŕkajú, niektoré lietajú ako zápalky, iné ako fakle. [V. Šikula]; Kmene zdravých stromov živel atakoval márne, chytali sa však vyschnuté stromy, ktoré oheň hltal a prehorené ich váľal k zemi. [VNK 2002]
9. hovor. (ø; čoho) ▶ začínať reagovať, chápať a prejavovať aktivitu na určitý podnet: žiak bol dlho ticho, ale už sa konečne chytá; Nedostatok stôp, jasne naznačujúcich smer vyšetrovania, ju nútil improvizovať a chytať sa aj zdanlivo bezvýznamných a so zločincami nesúvisiacich faktov. [InZ 1999]
◘ fraz. chytať sa lopaty začínať fyzicky pracovať; chytať sa rozumu a) začínať premyslene konať b) vtipne si vedieť pomôcť; chytať sa s niekým za prsty púšťať sa s niekým do sporu, do hádky; chytať sa za hlavu byť zúfalý; chytať sa za nos a) byť zahanbený, zaskočený b) zacítiť zápach; chytať sa zbraní začínať bojovať; smial sa, až sa za brucho chytal veľmi sa smial ◘ parem. bez volania nechytaj sa cudzej roboty nemiešaj sa do iných, hľaď si svojho; kto sa topí, aj britvy/slamky sa chytá al. topiaci sa aj slamky chytá v nebezpečenstve človek využíva na záchranu každú príležitosť
▷ opak. chytávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ chytiť sa

chytať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; koho za čo; koho okolo čoho) ▶ brať niečo do ruky al. do rúk; syn. uchopovať: ch. loptu do oboch rúk; nechytaj to mokrými, špinavými prstami!; „Pozri!“ ukazujem mu krivý rez a chytám pílku do ruky, že napravím, čo pokazil. [M. Urban]; Hladká ma po tvári, po ramenách, chytá ma za ruky. [E. Farkašová]; Pokúšal sa [muž], šklbkajúc, zmocniť sa kabelky a druhou rukou ma chytal okolo krku. [M. Danieliszová-Jesenická]
2. (koho) ▶ behom, rýchlou chôdzou, prenasledovaním usilovať sa niekoho dostihnúť, obyč. pri nedovolenom čine; syn. naháňať, lapať: ch. zlodeja; Prečo sa tí traja tak divne obzerajú, koho vlastne chytajú? [L. Ťažký]; Sotva došiel do svojej rodnej dediny, už ho chytali hajdúsi. [A. Habovštiak]
3. (čo) ▶ (o zvieratách) naháňať, prenasledovať korisť, obyč. s cieľom usmrtiť ju a zožrať: lastovičky chytali hmyz; líška chytá chorú a poranenú zver; Teta vraví, že Ťapka vie chytať myši, ale chlapci ju ešte nikdy nevideli s myšou. [K. Bendová]
4. (čo) ▶ stíhaním, strieľaním, lapaním do pascí, sietí a pod. získavať zver; syn. loviť, poľovať: ch. ryby; ch. zajace do ôk; Po ľavej strane si žblnkoce potok, do ktorého chodím zavše chytať raky. [V. Šikula]
5. (čo (do čoho)) ▶ zachytávať tekutinu do nádob: ch. odpadovú vodu, splašky do vedra: Nezostávalo iné, ako chytať do celtoviny dažďovú vodu. [V. Krupa]
6. hovor. ▶ (v loptových hrách) byť brankárom: ch. v reprezentačnom mužstve; roky chytá za miestny futbalový klub; brankár chytal perfektne, nesústredene; Pri nedeľnej prechádzke mi ukázal miesto v bývalej záhrade škôlky, kde ho chytanie v bráne začalo baviť. [D. Dušek]; neos. doma sa brankárovi chytá lepšie ako na ihrisku súpera
7. hovor. (čo) ▶ môcť nastavovať na televíznom al. rozhlasovom prijímači istú stanicu, ladiť: hudbu chytá na stredných vlnách; čo sa dá ch. klasickou anténou?; nechytá niektoré športové stanice; cez satelit chytáme stovky kanálov; Neoceniteľnou výhodou prijímača bolo, že neobyčajne citlivo chytal krátke vlny. [L. Ballek]
8. (čo) ▶ pokrývať sa vrstvou niečoho a nadobúdať farebný odtieň: železo už chytá hrdzu; Musíme kábel olúpať, guma nechytá lesk. [Vč 1994]
9. ▶ dobre, pevne sa zachytávať na niečom, prichytávať sa: farba, omietka dobre chytala; Začalo mrznúť a na studené steny nechcela maľovka dobre chytať. [V. Šikula]
10. (koho) ▶ (o slnku) spôsobovať zhnednutie pokožky, opaľovať: južné slnko nás chytalo veľmi rýchlo; Povedal pred ženou a nevestou Annou s hladkou bielou tvárou, ktorú ani najtuhšie slnce veľmi nechytalo, čo si myslí o synovom osude. [J. Beňo]
11. (koho) ▶ (o duševných al. fyzických stavoch) nepriaznivo postihovať, zasahovať niekoho; spôsobovať niekomu zlé citové rozpoloženie: chytá ho des, nervozita, obava; chytá ju zlosť a bezmocnosť; chytala ho triaška; po namáhavej práci ho chytala únava; Požiadal rázne Galamandu, ktorú chytala čoraz väčšia zúrivosť, aby ho už nechala tak. [S. Rakús]
◘ fraz. chytať bronz opaľovať sa; chytať druhý dych zbierať nové sily, novú životnú energiu; chytať niekoho za slovo využívať niečie prerieknutie, snažiť sa niekoho usvedčiť na základe jeho vlastných slov; chytať niekoho za srdce dojímať niekoho; chytať niekomu stránku zastávať sa niekoho, nadŕžať niekomu; chytať vietor do plachát naberať novú silu ◘ parem. nechytaj za nohy/za chvost, keď môžeš za hlavu/za rohy nekomplikuj zbytočne, keď netreba; neskoro zajaca chytať za chvost [, keď si ho za uši nechytil] ak sa niečo nespraví v pravý čas, už sa to nedá napraviť
▷ opak. chytávať -va -vajú -val; dok. k 1 – 4, 7 – 11 ↗ chytiť

chytiť sa -tí sa -tia sa chyť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (čoho; za čo) ▶ siahnuť rukou po niečom, uchopiť niečo, dotknúť sa niečoho: deti sa postavia do kruhu a chytia sa okolo pliec, za ruky; chytil sa mikrofónu a začal spievať; Z lavice pod chórom vyskočila dievčina, chytila sa za šiju a božekajúc predierala sa k východu. [Š. Žáry]
2. (čoho; koho (za čo)) ▶ nájsť rukou, rukami oporu niekde, pridržať sa niekoho, niečoho a tak získať stabilitu: ch. sa steny, zábradlia; ch. sa matky za sukňu; ch. sa muža pod pazuchu; chytila sa ho ešte pevnejšie, aby nespadla; Stojí a nehýbe sa, darmo mu pilot ukazuje, aby sa chytil operadla. [K. Jarunková]
3. (do čoho, na čo) ▶ zachytiť sa do niečoho, lapiť sa: ch. sa do pasce ↗ i fraz.; ch. sa do osídel ↗ i fraz.; zajac sa chytil do oka; potkan sa chytil do klepca; Asi som mal šťastie, ale najkrajšie ostrieže sa chytili na môj háčik. [Sme 1993]
4. ▶ (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: zasadené stromčeky sa pekne chytili; pren. Mladá tvár, na ktorej sa ešte ani fúzy nechytili, svietila v tenkých pradienkach mesačného svitu. [J. Jonáš]
5. (na čo) ▶ prilepiť sa, zachytiť sa na podklad: farba, tapeta sa dobre chytila na stenu
6. (koho) ▶ spôsobiť niekomu zlé citové rozpoloženie; syn. zmocniť sa, ovládnuť: chytil sa jej smútok, nepokoj; chytila sa nás panika, úzkosť
7. (do čoho; čoho; s neurčitkom) ▶ pustiť sa do niečoho, začať niečo robiť: ch. sa do práce, do varenia; chytila sa upratovať, umývať riad; Chytí sa drevo rúbať, aby prehlušil hučanie v hlave. [P. Jaroš]; Keď sa zbojníci najedli, chytili sa pijatiky. [A. Habovštiak]
8. ▶ začať horieť, rozhorieť sa; syn. vznietiť sa, zapáliť sa: od ohňa sa chytila aj strecha, vedľajšia budova; Hladila plienky, štôsik je naukladaný na doske, doska tlie, chytili sa už plienky, od nich záclona. [G. Rothmayerová]; Ja musím ísť ešte zdúchnuť sviečky, aby sa chalupa nechytila. [O. Feldeková]
9. hovor. (ø; čoho) ▶ pochopiť súvislosti a prejaviť aktivitu na určitý podnet, zareagovať v pravý čas: nevedel sa ch., a tak nespravil skúšku; Čito sa toho chytil, veď ty vieš spievať, kamarát, aj učiteľka to postrehla. [P. Andruška]; Mal veľmi veľa šancí a často strieľal na bránu, ale nie a nie chytiť sa. [VNK 2001]
◘ fraz. chytiť sa do klepca/do pasce/do osídel stať sa obeťou nástrah; chytiť sa pera začať písať (profesionálne, ako spisovateľ); chytiť sa rozumu a) začať premyslene konať b) vtipne si vedieť pomôcť; chytiť sa s niekým za pasy začať sa biť s niekým; chytiť sa s niekým za prsty pustiť sa do sporu, do hádky; chytiť sa šance využiť núkajúcu sa príležitosť; chytiť sa za hlavu byť zúfalý; chytiť sa za nos ostať zahanbený, zaskočený; chytiť sa zbraní začať bojovať
▷ nedok. k 1, 2, 4 – 9 ↗ chytať sa

chytiť -tí -tia chyť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo; koho za čo; koho okolo čoho) ▶ zobrať niečo do ruky al. do rúk a istý čas (pevne) podržať; syn. uchopiť, zobrať: ch. balík mocne, kŕčovito, mimovoľne, opatrne, zľahka; ch. dieťa jemne za ruku; ch. dievča okolo pása; chytil do ruky pohár a začal piť; Potrebovali sme mesiace ďalšieho trpezlivého cvičenia, kým sa opäť opovážil chytiť telefón do rúk. [E. Farkašová]; Ktosi ma chytil okolo pliec a viedol k vozíku. [M. Hvorecký]; pren. Chytíme myšou ikonku na ľavej strane riadka s adresou stránky, potiahneme na lištu a pustíme. [InZ 1999] o úkone na počítači
2. (koho) ▶ behom, rýchlou chôdzou, prenasledovaním niekoho dostihnúť (a obyč. zadržať); syn. lapiť, dohoniť: ch. zlodeja; bežal rýchlo, nevedeli sme ho ch.; mali sme šťastie, že nás nechytili; vbehol do lesa a kto by ho tam chytil?; postaviť pred súd chytených rozkrádačov, násilníkov
3. (čo) ▶ behom, rýchlou chôdzou niečo dostihnúť (a tak prísť načas, včas); syn. dohoniť, stihnúť: električku už nechytil, hoci sa ponáhľal; ešte sme chytili začiatok predstavenia; Rozhodol sa, že chytí vlak o pätnásť desať, ktorý ešte nebýva preplnený. [R. Sloboda]
4. (čo) ▶ naháňaním, prenasledovaním dolapiť korisť: líška chytila zajaca; mačka nemohla ch. ani sýkorku, ani jej mláďatá
5. (čo) ▶ stíhaním, strieľaním, lapaním do pascí, sietí a pod. získať zver; syn. uloviť: chytili veľa rýb, zajacov; „Maminka, a čo keby som vám chytil ježka?“ [J. Blažková]; Za bezvetria sa nám podarilo chytiť zopár menších žralokov. [V. Krupa]
6. hovor. (koho kde) ▶ zastihnúť na určitom mieste al. za určitých okolností: ch. utečencov pri ilegálnom prekročení hraníc; ch. zlodeja na mieste činu; Ide noc, povedal po chvíli [starec], keď sa pozrel na oblohu, chytí vás tam tma. [J. Papp]; Chytila ich búrka pri jednotení cukrovky. [J. Jonáš]
7. hovor. (čo) ▶ (v loptových hrách) zadržať strelu na bránku: ch. čistú gólovú šancu; ch. puk do lapačky; chytil aj nechytateľné lopty; priamy kop bravúrne chytil brankár hostí
8. hovor. (čo) ▶ môcť nastaviť na televíznom al. rozhlasovom prijímači istú stanicu, naladiť: ch. dobrý filmový kanál v televízii; na svojom rádiu nechytil novú hudobnú stanicu; Niekedy sa nám podarí chytiť aj Bratislavu. Sme šťastní, počujeme hlas domova. [Š. Žáry]; Potreboval vedieť, čo sa deje vo svete, a s takouto anténou, ako ma hneď poučil, chytí oveľa viac staníc ako doteraz. [D. Dušek]
9. (čo) ▶ pokryť sa vrstvou niečoho a nadobudnúť farebný odtieň: ch. patinu, hrdzu; Krížik už rokmi chytil bront. [Ľ. Petrovský]
10. (ako) ▶ priľnúť na povrchu, prichytiť sa, prilepiť sa na niečom: farba, omietka dobre chytila
11. (koho; komu čo) ▶ (o slnku) sfarbiť pokožku nahnedo, opáliť: Aj slnko nás chytilo. Tváre sme mali ohorené ako po dvojtýždňovej dovolenke pri mori. [L. Hrubý]; neos. natrela som sa, ale aj tak ma chytilo do červena; zvláštne, že v soláriu mi nechytilo tvár
12. (čo) ▶ začať trpieť na nejaké ochorenie al. získať príznaky ochorenia, (nečakane, náhle) ochorieť na niečo: ch. nádchu, chrípku, záduch; ch. na kúpalisku mykózu; mať chytené hrdlo; Má teploty, chytil zrejme nejakú virózu. [Šp 2002]
13. (koho) ▶ (o duševných al. fyzických stavoch) obyč. nepriaznivo zasiahnuť, postihnúť niekoho; syn. pochytiť, zachvátiť, zmocniť sa: chytil ju záchvat smiechu; chytila ho triaška, zúrivosť; chytil ho kašeľ; Radšej nech záduch chytia, ako má jeho srdce puknúť od zlosti. [J. Štiavnický]; Zrádnik ma skoro chytil. [P. Jaroš]; Raz šiel po ulici a chytil ho amok. [LT 1991]
14. hovor. (koho, čo (čím)) ▶ svojím obsahom, myšlienkami a pod. vzbudiť záujem, upútať, zaujať: svojím spevom vedel ch. publikum; kniha ho hneď chytila; Experiment chytil aj nás. [V. Klimáček]; Stodola ma chytil námetom hry. [V. Jamnická]
◘ fraz. chytiť bronz a) opáliť sa b) publ. vybojovať bronzovú medailu; chytiť druhý dych nazbierať nové sily, novú životnú energiu, vzchopiť sa; chytiť niečo pevne do rúk počínať si rázne, energicky; chytiť niečo za správny koniec zvoliť vhodný postup; chytiť niekoho za golier chcieť, chystať sa niekoho vyhodiť, vykázať; chytiť niekoho do pasce ľsťou, premysleným postupom dostať niekoho do zlej, nevýhodnej situácie; chytiť niekoho pod krk a) začať niekoho hrdúsiť, biť b) ostro niekomu niečo vyčítať a prinútiť ho, aby niečo urobil; chytiť niekoho za slovo využiť niečie prerieknutie vo vlastný prospech al. usvedčiť niekoho na základe vlastných slov; chytiť niekoho za srdce dojať niekoho; chytiť niekomu stránku zastať sa niekoho; chytiť robotu za tenší koniec zľahčiť si prácu; chytiť rozum do hrsti sústredene premýšľať, uvažovať, rozumne riešiť situáciu; chytiť vietor do plachát nabrať novú silu; nevie, čo má skôr do ruky chytiť má veľa práce a málo času ◘ parem. bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost vyhovára sa; zlodej kričí chyťte zlodeja ozýva sa ten, kto tiež nie je nevinný
▷ nedok. k 1, 2, 4, 5, 8 – 11, 13 ↗ chytať

chytať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho za čo) brať do ruky, do rúk, siahať po niečom, zmocňovať sa niečoho rukami: ch. niekoho za ruku, za plece; Ľudia nás chytajú za rukáv. (Jes-á) Tehly lietajú a Tomáš ich chytá. (Záb.); šport. slang. chytať (bezpredm.) hrať ako brankár, byť v bráne

● ch. niekoho za slovo využívať prerieknutie niekoho; niečo chytá za srdce dojíma; hovor. ch. niekomu stranu, stránku zastávať sa niekoho, nadŕžať niekomu;

2. (koho, čo) dotýkať sa, ohmatávať: (Starí rodičia) si chytali kríže. (Taj.) Nechytaj ma!

3. (koho, čo) naháňať, prenasledovať: ch. zlodeja, vinníka; chytať (i bezpredm.) pri hre na chytačku;

4. (čo, zried. i koho) loviť, lapať; zachycovať: ch. ryby, vtáky, zver; ch. dažďovú vodu, krv (napr. do nádoby); Cvíčaly môžeš chytať i na slučky i na lep. (Jes.); ch. rytmus, tón snažiť sa prispôsobiť určitému rytmu, tónu; hovor. ch. stanice (na rozhlasovom prijímači); chytá Moskvu, Prahu; ch. signály; ch. obraz (na televíznom prijímači); Adela chytala každé slovo (Vaj.) pozorne sledovala reč. Ja som len kde-tu chytala slová a melódiu (Bedn.) pri speve. Veľký oblak chytal lúče slnca. (Vaj.); žart. chytá muža o žene, ktorá sa veľmi chce vydať

● ch. dych namáhavo, ťažko dýchať; Hruď starcova ťažko pracovala, ledva chytal vzduch (Vaj.) dusil sa.

5. (koho, čo) zmocňovať sa, zachvacovať: chytá ma závrat; nechytá ma strach (Jes.); radosť ho chytá (Ráz.-Mart.); jed ma chytá (Vaj.); žiaľ chytá mu srdce (Taj.); hrdza, pleseň chytá niečo začína pokrývať; slnko chytá niekoho opaľuje;

6. lepiť sa: farba, malta, náter dobre, zle chytá;

7. (čo) prijímať do seba, na seba, dostávať, získavať, nadobúdať (o veciach i o osobách): ch. vlhkosť, ch. farbu; ch. dobré, zlé zvyky; deti chytajú nákazlivé choroby; Mladistvosť sa chytá od mládeže, ako dobrá nálada od vína. (Jes.)

8. hovor. (o starých nástrojoch) zaberať: kosa, britva, žiletka dobre, zle chytá;

dok. chytiť;

opak. chytávať, -a, -ajú

|| chytať sa¹

1. (koho, čoho, za čo) siahať po niekom, po niečom; rukami hľadať v niečom oporu, pridŕžať sa: dieťa sa chytá matky za sukňu; chytali sa zábradlia (Jes.); ch. sa za ruky; pren. Čo sa nadúva, keď sa prvej sukne chytá (Jes.) berie prvé dievča al. ženu, ktorá príde, nevyberá.

● topiaci sa i slamky (britvy) chytá (prísl.) v ťažkej situácii hľadáme záchranu v akýchkoľvek prostriedkoch; ch. sa nádeje dúfať, veriť; ch. sa za hlavu byť zúfalý, bezradný; Tomáš sa smial, až sa za brucho chytal (Zúb.) veľmi, do popuku;

pren. (čoho) využívať, používať niečo na niečo, chápať sa niečoho, siahať po niečom: ch. sa pera začínať písať; ch. sa lopaty začínať s ňou pracovať; ch. sa zbrane začínať bojovať; ch. sa príležitosti, dobrej rady, nejakej myšlienky; ch. sa rozumu premýšľať, konať premyslene; (Tomáš) sa chytá otcových slov. (Zúb.)

2. (do čoho, na čo, zried. i o čo) padať do niečoho, lapať sa, zachycovať sa na niečo: ch. sa do pasce, do klepca, na udicu, na lep, na (o)konár;

3. (koho, čoho) zachvacovať, zmocňovať sa: chytá sa ho choroba; chytá sa ma des (Jes.); keď sa vás chytá pokušenie (Vaj.); Už sa ho chytala závisť. (Vaj.) Chytá sa ich čudný nepokoj. (Tat.) Teba sa tiež chytá pochabosť. (Tat.) Akože sa nás má chytať staroba. (Štítn.)

4. (do čoho, s neurč., zried. i na čo i bezpredm.) začínať niečo robiť, priberať sa k niečomu, púšťať sa do niečoho: ch. sa do roboty, do čítania; Akosi dlho hútaš a nechytáš sa do práce. (Taj.); ch. sa do bitky; chytá sa variť; chytá sa vietor (Bedn.) začína fúkať;

5. (čoho, koho, na čo, na koho) lepiť sa, zachytávať sa: cesto sa chytá na ruky; zlé zvyky sa chytajú niekoho, na niečo; pleseň, hrdza sa chytá niečoho začína pokrývať niečo;

dok. chytiť sa;

opak. chytávať sa

chytať sa², -á, -ajú nedok. začínať horieť, zapaľovať sa: papier, strecha sa chytá; ch. sa plameňom;

dok. chytiť sa

chytiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho za čo) vziať do ruky, do rúk, uchopiť, lapiť: ch. loptu; ch. niekoho za ruku; ch. niekomu ruku; ch. niekoho okolo pása, okolo krku; ch. niekoho pod pazuchu; Gazdiná chytila habarku medzi dlane. (Kuk.) Do tých mäkkých rúk mal chytiť pluh alebo hnojné vidly. (Taj.)

● ch. niekoho za golier vyhodiť, vykázať; ch. niekoho za vlasy vyťahať; ch. niekoho pod krk začať hrdúsiť, škrtiť; ch. niečo pevne do rúk začať správne viesť: ch. niečo za správny za dobrý koniec dobre začať; Chytiť to za praktický, hospodársky koniec (Taj.) začne vec posudzovať z praktického hľadiska; ch. rozum do hrsti sústrediť sa, začať uvažovať; ch. niekomu stranu, stránku zastať sa niekoho: ch. niekoho za slovo využiť prerieknutie niekoho; chytiť niekoho za svedomie (Jes.) vyvolať v niekom výčitky svedomia;

2. (čo, koho) lapiť, uloviť, zmocniť sa niečoho, niekoho; pristihnúť niekoho pri niečom: ch. muchu, vtáčika, zajaca, ch. rybu do siete, na udicu, ch. myš do pasce; ch. zlodeja, špióna; ch. niekoho pri čine, pri krádeži; ch. niekoho na žart, na pekné sľuby dostať, oklamať, dobehnúť; hovor.: ch. ženícha, dobrú partiu; ch. chorobu dostať, ochorieť; ch. pekné počasie vystihnúť (napr. na dovolenku); ch. prvú cenu dostať, vyhrať; ch. dobré miesto dostať dobré zamestnanie; ten to chytil niečo sa mu vydarilo, dobre pochodil; ch. stanicu, Bratislavu, Prahu, dobrú hudbu v rozhlase; ch. signály zachytiť nejakým prístrojom;

3. hovor. (čo, koho) prísť niekam načas, stihnúť, dostihnúť, zastihnúť, zachytiť: ch. vlak, autobus; ch. začiatok (divadelného al. filmového predstavenia ap.); nechytil priateľa doma;

4. (koho, čo) zachvátiť, zasiahnuť, zmocniť sa niekoho: chytil ho žiaľ, hnev, závrat, kašeľ; Chytila ho náramná ľútosť. (Jes.) Chytila ho chorobná túžba za domovom. (Vaj.) Nepokoj chytí i jeho. (Ráz.-Mart.) Chytil ju kŕč. (Žáry); niečo chytila hrdza, pleseň pokryla; hovor. chytený na pľúca chorý na tbc; chytený na rozum blázon; je chytený podnapitý; chytený od ohňa (napr. koláč) pripečený; chytený od slnka (o človeku) opálený, ohorený; trnky chytené od mrazu spálené; umel. slang. dobre chytená nálada vystihnutá;

5. pevne priľnúť, prilepiť sa: farba, malta chytila;

nedok. chytať

|| chytiť sa¹

1. (koho, čoho, za čo) uchopiť sa rukami, pridržať sa, zachytiť sa: chytil sa stĺpa (Jes.); ch. sa niekoho za ruku; chytili sa za ruky, popod pazuchy; chytili sa kľučky (Žáry); chytila sa za srdce (Taj.)

● ch. sa za nos byť zahanbený; ch. sa za hlavu nevedieť si rady, zúfať si v ťažkej situácii; kto sa topí, i slamky (britvy) sa chytí (prísl.) v ťažkej situácii siahneme po akomkoľvek prostriedku na záchranu; ch. sa za pasy začať sa pasovať, biť;

pren. (čoho) využiť, použiť niečo na niečo, chopiť sa niečoho, siahnuť po niečom: Musíme sa i my chytiť meča (Jes.) začať bojovať. Musel som sa chytiť žobráckej palice (Ráz.-Mart.) ísť po žobraní. Po otcovi chytil sa čakana syn (Tat.) začal kopať; ch. sa rozumu začať múdro, premyslene konať; ch. sa príležitosti, ch. sa dobrej rady; Ostatní sa chytili jeho poznámky. (Vaj.) Dcéra chytila sa tej myšlienky. (Kuk.) Keď nešlo s kresťanskou láskou, chytili sa ženy podvodu. (Jes.)

2. (do čoho, na čo) lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, do klepca, na udicu, na lep; pren. ch. sa na sladké reči nechať sa oklamať, obalamútiť rečami;

3. (koho, čoho) zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: chytila sa ho pýcha; dobrá vôľa sa chytila niekoho; chytila sa ma choroba; pleseň, hrdza sa chytila niečoho pokryla niečo;

4. (čoho, do čoho, s neurč., zried. i na čo, za čo) začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa do niečoho, chopiť sa niečoho: ch. sa do roboty, ch. sa svojho remesla; Čo bolo mladé, všetko sa chytilo do tanca (Kuk.) začalo tancovať. Chyť sa poriadnej roboty (Tat.) venuj sa práci. Mišo nevedel, čoho sa chytiť (Zgur.) nemal prácu. Keby som bol vzal druhého advokáta, bol by sa toho inakšie chytil (Taj.) bol by to lepšie vykonal; chytila sa chlebík piecť (Taj.); Chytil sa za učiteľa (Taj.) začal vykonávať učiteľské povolanie; pren. ch. sa do niekoho začať sa s niekým biť; hovor. ch. sa pobiť sa, začať sa biť (navzájom): Chcete sa biť? Nuž vyhŕňajte si rukávy, poďme sa chytiť. (Tat.)

5. zapustiť korene, ujať sa, vydariť sa: rastlina sa chytila; Chlapec sa tak chytil, že len radosť. (Taj.);

nedok. chytať sa

chytiť sa², -í, -ia dok. začať horieť, vzňať sa: papier sa chytil, dom sa chytil, strecha, slama sa chytila; stoh sa chytil plameňom; neos. v peci sa nechcelo chytiť; pren. Líca išli sa mi chytiť plameňom od hanby (Kuk.) veľmi som sa začervenal;

nedok. chytať sa