Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

chystať nedok. pripravovať (význ. 1), hotoviť, strojiť: ch. večeru, prekvapenie, ch. svadbu;

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa prísť hodlať; neos. ch-á sa na dážď; ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chystať ‑á ‑ajú nedok.; chystať sa

chystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok. (na čo, na koho; s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na niečo, čo sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti; syn. pripravovať sa, strojiť sa: ch. sa na dovolenku, na služobnú cestu; lietadlo sa chystá vzlietnuť; chystá sa využiť situáciu vo svoj prospech; už sa chystá do dôchodku; chystá sa na neho chce mu urobiť niečo zlé; práve sa chystal niečo povedať; Už som odložila papiere a chystala sa aspoň na chvíľu von, keď si mi zavolala. [E. Farkašová]; Lucinka Halucinka sa nahla nad veľký kvet a chystala sa vdýchnuť poriadny dúšok. [D. Hevier]; neos. chystá sa na búrku, na dážďfraz. chystať sa na druhý svet zomierať, byť pripravený zomrieť ▷ opak. chystávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.nachystať sa, prichystať sa


chystať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; komu čo) ▶ dávať do stavu vhodného na uskutočnenie niečoho, čo sa má udiať v (najbližšej) budúcnosti; syn. pripravovať: ch. rukopis do tlače; ch. dcére svadbu; ch. si zásoby na zimu; výtvarník chystá výstavu svojich diel; chystáme aj niekoľko prekvapení
2. (čo) ▶ (o potravinách) vopred upravovať na ďalšie spracovanie al. na požitie, konzumáciu; syn. hotoviť: ch. obed, večeru; už chystajú jedlá a koláče na hostinu; Občania obce sa za námahu požiarnikom oplácali občerstvením, ktoré vďačne chystali aj v núdzových podmienkach. [Slo 2002]
opak. chystávať -va -vajú -val


nachystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok. 1. (na čo (ako)) ▶ vykonať potrebné prípravy, rozvrhnúť si čas na niečo; syn. pripraviť sa, prichystať sa: dôkladne, zodpovedne sa n. na skúšku; n. sa do školy; treba sa n. na zápas; n. sa na cestu; Tak som pozvanie na návštevu prijala, pekne som sa nachystala a išla. [Cs 2000]
2. (na čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ sústrediť, skoncentrovať v sebe duševnú silu na zvládnutie nejakej situácie; syn. pripraviť sa, prichystať sa: n. sa na prežitie; nachystala sa prijať úder; zobral veci a nachystal sa vyskočiť z vlaku; Ráno sa s ňou nechcel hádať: len čo precitol, nachystal sa na jej výčitky. [D. Dušek]; Ja som sa už nachystal, že im poviem svoje. [J. Domasta]
nedok. k 2chystať sa


nachystať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (čo/čoho (komu; pre koho; na čo)) ▶ dať do stavu vhodného na použitie, na uskutočnenie niečoho; syn. pripraviť, prichystať: n. drevo, dreva na kúrenie; n. si vodu, uterák; nachystaj im všetko potrebné na cestu; nachystali sme pre bábätko postieľku, plienky, hračky; Postaví na stôl fľašu vína, nachystá poháre. [V. Šikulová]; Nachystala semiačka i zemiaky na sadenie. [H. Ponická]
2. (čo/čoho (komu; pre koho)) ▶ upraviť na jedenie; syn. pripraviť: n. obed; n. jedlo, jedla na dlhší čas; nachystaj deťom desiatu; každé ráno mi manžel nachystá raňajky; Vypil si si mliečko a zjedol chlebík, čo som ti nachystala? [A. Brázda]; Pre hostí nachystali všelijaké maškrty. [V. Krupa]
fraz. nachystať niekomu pascu zámerne, ľstivo dostať niekoho do zlej situácie
nedok.chystať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sastrojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať savyberať savydávať sa (chystať sa na cestu)


organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovaťchystaťusporadúvaťusporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierokstrojiť: strojiť štrajkaranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesťriadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovaťzoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)


plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chystať, -á, -ajú nedok. (čo) robiť prípravy na niečo, strojiť, hotoviť: ch. obed, chystaná kniha; niečo sa chystá;

opak. chystávať, -a, -ajú;

dok. prichystať, nachystať

|| chystať sa robiť prípravy, pripravovať sa, strojiť sa, hotoviť sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa na učiteľské povolanie; ch. sa do práce, do mesta; ch. sa odcestovať; chystáme sa k vám prídeme vás navštíviť; neos. chystá sa na dážď je pred dažďom; ch. sa na niekoho mať v úmysle niekomu niečo zlého urobiť, vyviesť;

opak. chystávať sa;

dok. prichystať sa, vychystať sa

Morfologický analyzátor

chystať nedokonavé sloveso
(ja) chystám VKesa+; (ty) chystáš VKesb+; (on, ona, ono) chystá VKesc+; (my) chystáme VKepa+; (vy) chystáte VKepb+; (oni, ony) chystajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chystal VLesam+; (ona) chystala VLesaf+; (ono) chystalo VLesan+; (oni, ony) chystali VLepah+;
(ty) chystaj! VMesb+; (my) chystajme! VMepa+; (vy) chystajte! VMepb+;
(nejako) chystajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor