chyba -by chýb ž. 1. ▶ niečo nesprávne urobené, vykonané a pod.; mylné rozhodnutie, opatrenie; syn. omyl, mýlka: veľká, principiálna ch.; procedurálna ch.; systematická ch. robená stále nanovo; gramatické, pravopisné chyby; ch. vo výpočte; dopustiť sa náhodnej chyby; robiť stále tie isté chyby; vyvarovať sa chýb; Veril som už aj zlým ilustráciám a tlačovým chybám. [M. Hvorecký]; Čarovala ryba, aby bola chyba, čaroval rak, aby bolo tak. [riekanka] □ práv. procesná chyba porušenie procesných predpisov, ktoré upravujú postup súdneho konania al. správneho konania orgánmi verejnej moci
2. ▶ povahový, charakterový nedostatok človeka, jeho slabá stránka, záporná vlastnosť; syn. slabina, slabosť: byť si vedomý svojich chýb; snažil sa zbaviť chýb; poukazovať na niečie chyby; kritizovať niekoho za jeho chyby; Tvojou najväčšou chybou je, že chceš veľmi málo alebo celkom nič. [E. Farkašová]; Vyčítala mu chyby, ktoré nemal. [I. Kšiňan]
3. ▶ telesné poškodenie, porucha činnosti niektorého orgánu al. niektorých telesných funkcií; syn. defekt: chyby sluchu, zraku; rečová ch.; narodiť sa s vrodenou srdcovou chybou
4. ▶ porucha činnosti nejakého mechanizmu, výkonu strojov, zariadení a pod.; odchýlka od normy; syn. defekt: konštrukčná ch.; náhodná, systematická ch.; odstrániť kolaudačné chyby; upozorňovať na chyby prístroja; Možno chybou výroby bolo sklo [gule] vnútri akoby zgniavené, stlačené tak, že vytváralo veľmi zaujímavý efekt. [J. Blažková] □ tech. manipulačná chyba vzniknutá nesprávnym zaobchádzaním; geod. chyba merania súhrn elementárnych nedostatkov spôsobených nedokonalosťou meracieho zariadenia, meracej metódy, zmyslov merača a vonkajších vplyvov prostredia
5. ▶ poškodené miesto, (menší) kaz na povrchu predmetu a pod.: ch. v dreve, v látke; ch. materiálu; skrytá ch. zrakom nezistiteľný al. len ťažko zistiteľný nedostatok
◘ fraz. hromadiť chybu na chybu al. robiť chybu za chybou neustále robiť niečo nesprávne, zle, robiť veľa chýb; chyba krásy drobný nedostatok, ktorý môže pokaziť celkový dojem z niečoho; kardinálna chyba nesprávne konanie, ktoré sa týka veľmi závažných, podstatných vecí; osudová chyba nesprávne konanie so zlými, obyč. nenapraviteľnými následkami; školácka chyba (nesprávne) konanie svedčiace o nedostatku základných vedomostí, primitívny omyl; to nemá chybu! to je vynikajúce, to je výborné!; učiť sa na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti
▷ chybička -ky -čiek ž. zdrob.: Hrdina neurobí jedinú chybičku, alebo ak urobí, nuž iba malilinkú, a tá ho celý život trápi. [V. Šikula] ◘ fraz. chybička krásy drobný nedostatok, ktorý môže pokaziť celkový dojem z niečoho ▷ chybisko -ka -bísk s., v sg. N a A i ž. zvel. expr.: robí samé chybiská