chyba -y chýb ž.
1. niečo nesprávne, omyl: jazyková, tlačová ch.; urobiť, opraviť ch-u; vedieť báseň bez ch-y veľmi dobre
2. (menšie) porušenie (povrchu) niečoho, kaz, nedostatok: kolaudačná, výrobná ch., ch. materiálu, ch. v látke
3. záporná vlastnosť povahy človeka: ch. charakteru; mať ch-y, vedieť o svojich ch-ách
4. úchylka od normálneho stavu: telesná, vývojová, srdcová ch.
● → učiť sa na vlastných ch-ách;
chybný príd.: ch. tovar, výrobok, zrak; ch. názor, ch-é rozhodnutie, urobiť ch. krok;
chybne prísl.;
chybička -y -čiek ž. zdrob.
chyba -by chýb ž.
*závada → správ. chyba, porucha, kaz, nedostatok
chyba -by chýb ž. 1. ▶ niečo nesprávne urobené, vykonané a pod.; mylné rozhodnutie, opatrenie; syn. omyl, mýlka: veľká, principiálna ch.; procedurálna ch.; systematická ch. robená stále nanovo; gramatické, pravopisné chyby; ch. vo výpočte; dopustiť sa náhodnej chyby; robiť stále tie isté chyby; vyvarovať sa chýb; Veril som už aj zlým ilustráciám a tlačovým chybám. [M. Hvorecký]; Čarovala ryba, aby bola chyba, čaroval rak, aby bolo tak. [riekanka] □ práv. procesná chyba porušenie procesných predpisov, ktoré upravujú postup súdneho konania al. správneho konania orgánmi verejnej moci 2. ▶ povahový, charakterový nedostatok človeka, jeho slabá stránka, záporná vlastnosť; syn. slabina, slabosť: byť si vedomý svojich chýb; snažil sa zbaviť chýb; poukazovať na niečie chyby; kritizovať niekoho za jeho chyby; Tvojou najväčšou chybou je, že chceš veľmi málo alebo celkom nič. [E. Farkašová]; Vyčítala mu chyby, ktoré nemal. [I. Kšiňan] 3. ▶ telesné poškodenie, porucha činnosti niektorého orgánu al. niektorých telesných funkcií; syn. defekt: chyby sluchu, zraku; rečová ch.; narodiť sa s vrodenou srdcovou chybou 4. ▶ porucha činnosti nejakého mechanizmu, výkonu strojov, zariadení a pod.; odchýlka od normy; syn. defekt: konštrukčná ch.; náhodná, systematická ch.; odstrániť kolaudačné chyby; upozorňovať na chyby prístroja; Možno chybou výroby bolo sklo [gule] vnútri akoby zgniavené, stlačené tak, že vytváralo veľmi zaujímavý efekt. [J. Blažková] □ tech. manipulačná chyba vzniknutá nesprávnym zaobchádzaním; geod. chyba merania súhrn elementárnych nedostatkov spôsobených nedokonalosťou meracieho zariadenia, meracej metódy, zmyslov merača a vonkajších vplyvov prostredia 5. ▶ poškodené miesto, (menší) kaz na povrchu predmetu a pod.: ch. v dreve, v látke; ch. materiálu; skrytá ch. zrakom nezistiteľný al. len ťažko zistiteľný nedostatok ◘ fraz. hromadiť chybu na chybu al. robiť chybu za chybou neustále robiť niečo nesprávne, zle, robiť veľa chýb; chyba krásy drobný nedostatok, ktorý môže pokaziť celkový dojem z niečoho; kardinálna chyba nesprávne konanie, ktoré sa týka veľmi závažných, podstatných vecí; osudová chyba nesprávne konanie so zlými, obyč. nenapraviteľnými následkami; školácka chyba (nesprávne) konanie svedčiace o nedostatku základných vedomostí, primitívny omyl; to nemá chybu! to je vynikajúce, to je výborné!; učiť sa na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti ▷ chybička -ky -čiek ž. zdrob.: Hrdina neurobí jedinú chybičku, alebo ak urobí, nuž iba malilinkú, a tá ho celý život trápi. [V. Šikula] ◘ fraz. chybička krásy drobný nedostatok, ktorý môže pokaziť celkový dojem z niečoho ▷ chybisko -ka -bísk s., v sg. N a A i ž. zvel. expr.: robí samé chybiská
chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýb • omyl: omyl v rátaní • mýlka: to bola osudná mýlka • nedostatok: bojovať proti nedostatkom • zápor: práca má veľa záporov • blud: zriecť sa bludov • nedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrením • nenáležitosť • hriech: bolo by hriechom neurobiť to • prechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatu • prestrelok: odpusťte mi môj prestrelok • expr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelec • hovor. expr. kopanec • kniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux pas • subšt. kiks: kiks obrancu
2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiálu • defekt: opraviť defekt • porucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motora • nedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániť • nespis.: vada • závada
3. p. slabina
porucha 1. porušenie činnosti nejakého mechanizmu; nepriaznivá zmena nejakého stavu, funkcie • defekt: opraviť poruchu, defekt na motore; citová porucha, citový defekt • chyba (úchylka od normálneho stavu): chyba bude v rozvodovom systéme; telesná chyba • kaz (menšie porušenie povrchu niečoho): charakterové kazy • nedostatok (negatívna vlastnosť): bojovať proti nedostatkom • nespis.: vada • závada
2. p. zaťaženosť
slabina slabé, zraniteľné miesto (najmä v psychickom ustrojení človeka) • nedostatok • chyba: je si vedomý svojich slabín, nedostatkov, chýb • slabosť • slabá stránka: alkohol je jeho slabosť • kaz: charakterové kazy • hovor. mínus • hovor. expr. mucha
vada2 p. správ. chyba 2, porucha 1
zápor 1. záporná stránka niečoho (op. klad): jeho dielo má veľa záporov • chyba • nedostatok (záporná vlastnosť): vedieť o svojich chybách, nedostatkoch • nevýhoda: celá vec má jednu nevýhodu • hovor. mínus (op. plus): toto riešenie má isté mínus • kniž. negatívum (op. pozitívum): zvážiť pozitíva a negatíva javu
2. odmietavé stanovisko, odmietavý názor: vrtieť hlavou na znak záporu • nesúhlas: svoj nesúhlas vyjadril tým, že odišiel • odb. negácia
chyba, -y, chýb ž.
1. odklon od správnosti, od normy, porušenie pravidla: gramatická, tlačová ch., hrubá, malá ch., urobiť, opraviť ch-u, počítať za ch-u, naučiť sa, vedieť niečo bez ch-y veľmi dobre;
2. chybný, nesprávny čin, omyl, poklesok, nedostatok: dopustiť sa ch-y, robiť ch-y, poukazovať, upozorňovať na ch-y, zakrývať ch-y, napraviť ch-u, moja, tvoja ch.; učiť sa na vlastných ch-ách; reč. bolo by ch-ou bolo by nesprávne
● hovor. ch. lávky chýba nejaká podmienka, aby sa niečo mohlo uskutočniť; žart. ch. krásy malý nedostatok;
3. záporná vlastnosť povahy človeka: ch. charakteru, mať ch-y, vedieť o svojich ch-ách, upadnúť do starých chýb;
4. úchylka od normálneho stavu: telesná, duševná, vývojová, dedičná ch.;
chybička, -y, -čiek i chybka, -y, -biek ž. zdrob. expr.
chyba ž. 1. csl omyl, nesprávny čin, niečo nesprávne: Stala sa chiba (Ležiachov MAR); Spravil si chibu, že si tám néšol (Rochovce ROŽ); A to bola chiba, že som akurát tam visadzev orechi (Brestovany TRN); Najvaččú chibu živoťe son spravev, že son si ťa zav! (Lapáš NIT); Veľku chibu sce zrobiľi, že sce stamadzi odeśľi (Dl. Lúka BAR) F. chiba lávki (Lukáčovce HLO, Bzince p. Jav. NMV) - niečo chýba, prekáža zámeru; prvá chiba bívá otpuscená (Bošáca TRČ) - je na poučenie, ešte sa prepáči 2. csl narušenie niečoho, nedostatok, kaz: Vždicki aká-taká chiba jesto (Detva ZVO); Ďe bola ňiaka chiba, tan sa frklo trocha cínu a konopou (Žarnovica NB); Na jeďeňí son chibu ňemala (Vieska n. Žit. ZM); Našla na šeckém chibu a ofrflala to (Bučany HLO); Ti ľem chibi na šickim nachodziš a śe vadziš (Dl. Lúka BAR) L. bit pot chibu (Brestovany TRN) - mať nejaký nedostatok F. zima bez ledu, kašša bez medu, potek bez ribi sú samé chibi (Bošáca TRČ) - narušené zvyklosti sú nenormálnym javom 3. záporná povahová vlastnosť: Každí máme svoju chibu (Chrabrany TOP); Dobrí človeg boli, ale též neboli bes chibi - lúbili si vádz vipit (Lovčice TRN); Mal jednu veľku chibu, že sebe rad vipil (Dl. Lúka BAR) 4. úchylka od normálneho telesného al. mentálneho stavu: Ón je skoro slepí, reku, a ona má jakú chibu, ked zanho išla? (Malženice HLO); Dochtore naśľi mu chibu na pečeňi (Studenec LVO); Ňimal ňijaku chibu ten kuň, ta mi ho kupiľi (Dl. Lúka BAR) L. zákonitá chiba (Brestovany TRN) - pri kúpe nespozorovaná závažná choroba dobytka, pre ktorú si pôvodný majiteľ musel vziať statok späť 5. vina, príčina: Boli zme rozhorúčené a chutno zme sa napili, poton zme dávali chibu na vodu (Sila NIT); Ti chiba, dziuko moja! (Sobrance) L. chibu hoňic (M. Zalužice MCH) - váľať vinu na niekoho 6. krivda, škoda: Pri náz ňemá žiadnu chibu (Belá MAR); Šo máž za chibu pri mňe? (Kociha RS); Jaku maš chibu z ňeho, šicko ci porobi?! (Dl. Lúka BAR)
chyba ž 1. nesprávnosť, omyl (v reči, v písomnom prejave, v myslení): liber plenus vitijs: mnoho chyb má knjha (KS 1763); ani negmenssi chibu w té reči neučinil (VP 1764) F. prichádzat do ch-y mýliť sa: nekdo tess y newedome prichádza do chiby (GV 1755) 2. nedostatok, závada: za každu hlawnu chybu powynen bude (majster) pokuty klasti (CA 1663); dwesto zlatich brez wsseczkeg chiby my zložil (ŠURANY 1742) bez zvyšku; jiné chibi wina poznati (VK 1764); kdis chibu ma na podeswe (kôň) (PR 18. st) 3. poklesok, priestupok: chibi a wystupky, ktere on w swé mladosti učinil (VP 1764); kdiby w kminstwu aneb w ginssy takoweg chibe postižen byl (NJ 1786-88) 4. záporná povahová vlastnosť človeka, nežiadúci návyk: swaty Antonin mnohjm tú chibu z hlawy wirazil (VP 1764); ge-li aspon geden člowek bez chibi? (UD 1775); tu chibu na sebe mel, že lidem ňeweril (PT 1796) F. často welike sliby prinassegj chybi (Se 18. st) P. atpn Georgius Chyba (D. HRIČOV 1592 U1)