chvost -a m.
1. pohyblivý výrastok na zadnej časti tela stavovcov: konský, líščí, rybí ch.; vrtieť ch-om
2. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtačieho tela: kohutí, páví ch.
3. niečo podobné chvostu (význ. 1, 2): ch. lietadla, kométy; myší ch. bot. rebríček Achillea;
pren. expr. koniec: ch. radu, byť na ch-e
● každá → líška svoj ch. chváli;
chvostový príd.;
chvostík -a m. zdrob.
chvostík2 -ka pl. N -ky m. ▶ jednoročná rastlina z čeľade iskerníkovitých s plazivým podzemkom, jednokvetým stvolom a nápadne predĺženým kvetným lôžkom: výskyt chvostíka na poľných cestách □ bot. chvostík myší Myosurum minimus
chvost -ta pl. N -ty I -tami/-tmi m. 1. ▶ zúžený výbežok na zadnej časti tela niektorých živočíchov, ktorý im pomáha pri usmerňovaní pohybu, uchopovaní a pod.: zajačí, bobrí ch.; dlhý, huňatý líščí ch.; ch. veveričky; vrtieť chvostom; chytiť, ťahať mačku za ch.; jašterici odtrhnutý ch. rýchlo dorastie; Začala sa [vretenica] pod ním mrviť, ba tuším ho šľahla chvostom po holej nohe. [V. Šikula]; Odrazu ryba plesne chvostom po vode. [P. Jaroš]; Na kone sadajú ovady, jednostaj šibú chvostami. [A. Habovštiak] 2. ▶ dlhšie perá na zadnej časti vtáčieho tela: kohútí ch.; pestrý bažantí ch.; lastovičky s vidlicovými chvostami; Páv stopy chvostom zametá. [J. Buzássy] 3. ▶ niečo tvarom pripomínajúce chvost: ch. lietadla koncová časť trupu lietadla s pohyblivými a nepohyblivými plochami; prachový ch. kométy; vlasy uviazané do chvosta; Naokolo sa mihalo tiesnivé jesenné šero, chvost hmly a dažďových mrakov dobiedzavo vrtel nad strechou auta. [J. Puškáš] □ astron. chvost Zeme oblak drobných častíc sprevádzajúci Zem na strane odvrátenej od Slnka □ konský chvost ženský účes z dlhých vlasov na temene zviazaných a voľne splývajúcich na chrbát; myší chvost bežné označenie liečivej rastliny rebríčka obyčajného Achillea millefolium ◘ fraz. držať slovo ako pes chvost nevedieť dodržať sľub; expr. prísť o niečo ako pes o chvost nečakane o niečo prísť, niečo stratiť; skuvíňať/skučať/kňučať ako mačka, ktorej privrznú chvost vydávať hlasné kvílivé zvuky; byť/ocitnúť sa/skončiť na chvoste [tabuľky, peletónu, vývoja a pod.] byť na poslednom mieste, zaostávať; stiahnuť chvost skrotnúť, ustúpiť ◘ parem. bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost vyhovára sa; každá líška svoj chvost chváli al. každý oráč svoju brázdu chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; neskoro zajaca chytať za chvost [,keď si ho za uši nechytil] ak sa niečo nespraví v pravý čas, už sa to nedá napraviť; ranný dážď, ženský plač, panská láska - to všetko na zajačom chvoste visí je nestále, vrtkavé ▷ chvostík1 -ka pl. N -ky m. zdrob.: Už bol Emin psík Emík na remienku a veselo kýval chvostíkom. [J. Uličiansky]; chvostíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. zried.: psík s bielym chvostíčkom; chvostisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel.: Obrovské zubiská [pes] ceril, zlovestné okále vyvaľoval a dlhým chvostiskom okolo seba mlátil. [J. Balco]
chvost, -a m.
1. pohyblivý výrastok na konci chrbtovej kosti niektorých zvierat (stavovcov): kravský, konský ch., vrtieť, šibať, oháňať sa ch-om
● niečo je na zajačom ch-e (napr. panská láska) neisté, nestále; každá líška svoj chvost chváli (prísl.) p. chváliť;
2. ľud. kus dobytka: Otec mával kravy, nejeden chvost jalovizne. (Hviezd.)
3. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: kohútí, bažantí, páví ch.; zadná zúžená časť tela u rýb a plazov;
4. čo má podobu chvosta, zúžené zakončenie niečoho, cíp: ch. lietadla, kométy, papierového draka; pren. ch. dymu;
pren. koniec, posledné miesto: ch. zástupu
● byť, ostávať na ch-e (napr. vývinu) zaostávať;
5. v názvoch rastlín: bot. myší ch. rod rastlín (Achillea); ľud. volov ch. divozel;
chvostový príd.: ch-á plutva, ch-é plochy na lietadle;
chvostík, -a m. zdrob.;
chvostíček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) chvostík; (bez) chvostíka; (k) chvostíku; (vidím) chvostík; (ó) chvostík!; (o) chvostíku; (s) chvostíkom;
(dva) chvostíky; (bez) chvostíkov; (k) chvostíkom; (vidím) chvostíky; (ó) chvostíky!; (o) chvostíkoch; (s) chvostíkmi;