chvost, -a m.
1. pohyblivý výrastok na konci chrbtovej kosti niektorých zvierat (stavovcov): kravský, konský ch., vrtieť, šibať, oháňať sa ch-om
● niečo je na zajačom ch-e (napr. panská láska) neisté, nestále; každá líška svoj chvost chváli (prísl.) p. chváliť;
2. ľud. kus dobytka: Otec mával kravy, nejeden chvost jalovizne. (Hviezd.)
3. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: kohútí, bažantí, páví ch.; zadná zúžená časť tela u rýb a plazov;
4. čo má podobu chvosta, zúžené zakončenie niečoho, cíp: ch. lietadla, kométy, papierového draka; pren. ch. dymu;
pren. koniec, posledné miesto: ch. zástupu
● byť, ostávať na ch-e (napr. vývinu) zaostávať;
5. v názvoch rastlín: bot. myší ch. rod rastlín (Achillea); ľud. volov ch. divozel;
chvostový príd.: ch-á plutva, ch-é plochy na lietadle;
chvostík, -a m. zdrob.;
chvostíček, -čka m. zdrob. expr.