chvost -a m.
1. pohyblivý výrastok na zadnej časti tela stavovcov: konský, líščí, rybí ch.; vrtieť ch-om
2. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtačieho tela: kohutí, páví ch.
3. niečo podobné chvostu (význ. 1, 2): ch. lietadla, kométy; myší ch. bot. rebríček Achillea;
pren. expr. koniec: ch. radu, byť na ch-e
● každá → líška svoj ch. chváli;
chvostový príd.;
chvostík -a m. zdrob.
chvost -ta pl. N -ty I -tami/-tmi m.
chvost -ta pl. N -ty I -tami/-tmi m. 1. ▶ zúžený výbežok na zadnej časti tela niektorých živočíchov, ktorý im pomáha pri usmerňovaní pohybu, uchopovaní a pod.: zajačí, bobrí ch.; dlhý, huňatý líščí ch.; ch. veveričky; vrtieť chvostom; chytiť, ťahať mačku za ch.; jašterici odtrhnutý ch. rýchlo dorastie; Začala sa [vretenica] pod ním mrviť, ba tuším ho šľahla chvostom po holej nohe. [V. Šikula]; Odrazu ryba plesne chvostom po vode. [P. Jaroš]; Na kone sadajú ovady, jednostaj šibú chvostami. [A. Habovštiak] 2. ▶ dlhšie perá na zadnej časti vtáčieho tela: kohútí ch.; pestrý bažantí ch.; lastovičky s vidlicovými chvostami; Páv stopy chvostom zametá. [J. Buzássy] 3. ▶ niečo tvarom pripomínajúce chvost: ch. lietadla koncová časť trupu lietadla s pohyblivými a nepohyblivými plochami; prachový ch. kométy; vlasy uviazané do chvosta; Naokolo sa mihalo tiesnivé jesenné šero, chvost hmly a dažďových mrakov dobiedzavo vrtel nad strechou auta. [J. Puškáš] □ astron. chvost Zeme oblak drobných častíc sprevádzajúci Zem na strane odvrátenej od Slnka □ konský chvost ženský účes z dlhých vlasov na temene zviazaných a voľne splývajúcich na chrbát; myší chvost bežné označenie liečivej rastliny rebríčka obyčajného Achillea millefolium ◘ fraz. držať slovo ako pes chvost nevedieť dodržať sľub; expr. prísť o niečo ako pes o chvost nečakane o niečo prísť, niečo stratiť; skuvíňať/skučať/kňučať ako mačka, ktorej privrznú chvost vydávať hlasné kvílivé zvuky; byť/ocitnúť sa/skončiť na chvoste [tabuľky, peletónu, vývoja a pod.] byť na poslednom mieste, zaostávať; stiahnuť chvost skrotnúť, ustúpiť ◘ parem. bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost vyhovára sa; každá líška svoj chvost chváli al. každý oráč svoju brázdu chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; neskoro zajaca chytať za chvost [,keď si ho za uši nechytil] ak sa niečo nespraví v pravý čas, už sa to nedá napraviť; ranný dážď, ženský plač, panská láska - to všetko na zajačom chvoste visí je nestále, vrtkavé ▷ chvostík1 -ka pl. N -ky m. zdrob.: Už bol Emin psík Emík na remienku a veselo kýval chvostíkom. [J. Uličiansky]; chvostíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. zried.: psík s bielym chvostíčkom; chvostisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel.: Obrovské zubiská [pes] ceril, zlovestné okále vyvaľoval a dlhým chvostiskom okolo seba mlátil. [J. Balco]
chvost p. koniec 1
koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen
2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo
rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie
2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej
ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!
2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali
3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal
chvost, -a m.
1. pohyblivý výrastok na konci chrbtovej kosti niektorých zvierat (stavovcov): kravský, konský ch., vrtieť, šibať, oháňať sa ch-om
● niečo je na zajačom ch-e (napr. panská láska) neisté, nestále; každá líška svoj chvost chváli (prísl.) p. chváliť;
2. ľud. kus dobytka: Otec mával kravy, nejeden chvost jalovizne. (Hviezd.)
3. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: kohútí, bažantí, páví ch.; zadná zúžená časť tela u rýb a plazov;
4. čo má podobu chvosta, zúžené zakončenie niečoho, cíp: ch. lietadla, kométy, papierového draka; pren. ch. dymu;
pren. koniec, posledné miesto: ch. zástupu
● byť, ostávať na ch-e (napr. vývinu) zaostávať;
5. v názvoch rastlín: bot. myší ch. rod rastlín (Achillea); ľud. volov ch. divozel;
chvostový príd.: ch-á plutva, ch-é plochy na lietadle;
chvostík, -a m. zdrob.;
chvostíček, -čka m. zdrob. expr.
chlost p. chvost
chvostisko p. chvost
chvost m. (chlost) 1. csl pohyblivé predĺženie i zakončenie chrbtovej kosti zvierat stavovcov: Kod aj reba v ďiere bola, iba ju za chvos chitau̯ a ždi sa mu vitrhla z ruke (V. Lom MK); Dve zme strehali enu oucu, ena pri hlave a ena pri chvosťe (Čelovce MK); Úďení chvoz_dávan do fazulovej polieuki (Návojovce TOP); Naše kone chiťil ve svéj daťeline a ostrihal ím hrivi aj chvósti (Dol. Súča TRČ); Ňelapaj psa za chvust, bo ce užre! (Orkucany SAB); chlost (Štrba LM) L. na ribäcí chvost (Sebedražie PDZ) - spôsob spájania hrád na drevenici; dostaď ot chvósta (Sládečkovce ŠAĽ) - odmenu pri predaji koní, chvostové F. duhoká jako chvóst (Vaďovce MYJ) - veľmi dlhá; maď jazig ako suka chvost (Rim. Píla RS) - stále klebetiť, ohovárať; chvoste hor dvihnúťi (Čelovce MK) - rozbehnúť sa (o kravách); já son za hlavu a on chvóst (Dobrá Voda PIE) - musí ma poslúchať; žňe na chvóste (Bošáca TRČ) - kosí medzi poslednými; ostál na chvosťe z robotó (Revúca) - veľmi zaostal s prácou; naší ľiďej sa ždi na chvósťe (Málinec LUČ) - zaostávajú, sú pozadu; prišiel o to ako pez o chvost (Martin) - veľmi ľahko, nebadane; ľachko mu je postupovať, keď mu strídz dvíha chvost (Mošovce MAR) - keď ho protežuje; panská láska roste na zajačén chvósťe (Bošáca TRČ) - je nestála; čekaj, ja i tebe pot chvuzd zakuknu! (Dl. Lúka BAR) - posvietim si na teba; čo nechitíž za rohi, za chvozd nechitíš! (Pruské PCH) - treba od začiatku správne pristupovať k problémom 2. expr. kus dobytka: Päť chvostou má na maštaľi (Bodorová MAR); Zašau̯ gazdovadz zo štirmí volamí a teráz ňemá chvosta (Rim. Píla RS); Ňemá aňi chvósta (Bošáca TRČ) 3. csl zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: Bažanti majú dlhé chvósti a tí perá z níh zme si dávali za čepice jako chlapci (Brestovany TRN); Jag viskubaľi temu kohutovi chvust! (Torysa SAB) 4. niečo podobné chvostu (napr. vrkoč): Vlasi si (dievky) zapletali do chvósta a na konci mali fpletenú mašlu (Kolárovice BYT); Zuska si dala octrihnúc ti pekné dva chvosti (Trstie ILA) 5. v dvojslovných názvoch rastlín: a. volou chvost (V. Straciny LUČ, Sučany MAR, Dol. Mariková PB), volou chvos (Čelovce MK), volovej chuos (Opava MK), voloví chvost (Zuberec TRS), volskí chvost (Návojovce TOP, Dúbravka BRA) - liečivá rastlina, bot. divozel (Verbascum); mišací chvost (Prievidza) - liečivá rastlina, bot. rebríček (Achillea) b. baraňí chuost (Pukanec LVI), baraní chvóst (Brestovany TRN) - sorta viniča rodiaceho neskoršie zrejúce hrozno zlatožltej farby; chvostisko m. zvel. expr. k 1: Zahnusené chvósciská to náramne špací lichvu! (Lovčice TRN); Aľe krava me pri dojeňu tak s tim chvusciskem śmigla (Dl. Lúka BAR); chvóscisko (Bošáca TRČ)
chvost [-o-, -u-] m 1. pohyblivý výrastok na konci chrbtovej kosti niektorých zvierat (stavovcov): baranču cžtwrtku s chuostom (KRUPINA 1694); pes ma obyčeg z chwostem krutit (GV 1755) L. bot mačí ch. rebríček obyčajný Achillea millefolium: swrab ulgecis mačim chwostom (PR 18. st); volový ch. divozel veľkokvetý Verbascum densiflorum: wolowy chwůst, dywizna (MT 17. st); verbascum: wolowy chwost (NP 17. st) F. laska panska na zagacem chwoste sa nosy (MS 1758); panská láska roste na zajačom chvoste (PV 18. st) o niečom neistom, nestálom; nebyť dlžný ani za jedného psa ch. celkom nič: odpowedel pan Winkler, že ge Gaboru ani za gedneho psa chwost ne dluzen (KRUPINA 1731) 2. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: lýska, trasoritka wždy kýwá z wocasem, chwege chwostem (OP 1685); cauda pavonis: chwost páwowy (KS 1763) 3. (zúžená) pretiahnutá časť na konci niečoho: chuost na delo (KRUPINA 1706); rola y ze spodnym chwostem (JAKLOVCE 1740); cometa: kometa, hwezda s chwostom (ML 1779) F. zostať na ch-e byť posledný, zaostať: nedba w twogeg pracy y na chwoste zostat (GV 1755); -ný1, -ový príd k 1: caviaris: ocasowy, chwostowy (KS 1763); had chwostny (PR 18. st); -ík, -ok [-ek, chvústek] dem k 1: geranion: myssy chwústek (KS 1763); achillea millefolium: myšsačy chwostek (LF 1791) bot rebríček obyčajný; -íček dem k 1: mačjho chwostičku (HT 1760) bot rebríčka obyčajného; k 3: welka luka krome chwostička (s. l. 1687)