Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

chvost -a m.

1. pohyblivý výrastok na zadnej časti tela stavovcov: konský, líščí, rybí ch.; vrtieť ch-om

2. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtačieho tela: kohutí, páví ch.

3. niečo podobné chvostu (význ. 1, 2): ch. lietadla, kométy; myší ch. bot. rebríček Achillea;

pren. expr. koniec: ch. radu, byť na ch-e

každá → líška svoj ch. chváli;

chvostový príd.;

chvostík -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chvost ‑a m.; chvostový; chvostík ‑a m.

chvost -ta pl. N -ty I -tami/-tmi m.

chvost -ta pl. N -ty I -tami/-tmi m. 1. ▶ zúžený výbežok na zadnej časti tela niektorých živočíchov, ktorý im pomáha pri usmerňovaní pohybu, uchopovaní a pod.: zajačí, bobrí ch.; dlhý, huňatý líščí ch.; ch. veveričky; vrtieť chvostom; chytiť, ťahať mačku za ch.; jašterici odtrhnutý ch. rýchlo dorastie; Začala sa [vretenica] pod ním mrviť, ba tuším ho šľahla chvostom po holej nohe. [V. Šikula]; Odrazu ryba plesne chvostom po vode. [P. Jaroš]; Na kone sadajú ovady, jednostaj šibú chvostami. [A. Habovštiak]
2.dlhšie perá na zadnej časti vtáčieho tela: kohútí ch.; pestrý bažantí ch.; lastovičky s vidlicovými chvostami; Páv stopy chvostom zametá. [J. Buzássy]
3.niečo tvarom pripomínajúce chvost: ch. lietadla koncová časť trupu lietadla s pohyblivými a nepohyblivými plochami; prachový ch. kométy; vlasy uviazané do chvosta; Naokolo sa mihalo tiesnivé jesenné šero, chvost hmly a dažďových mrakov dobiedzavo vrtel nad strechou auta. [J. Puškáš]astron. chvost Zeme oblak drobných častíc sprevádzajúci Zem na strane odvrátenej od Slnka □ konský chvost ženský účes z dlhých vlasov na temene zviazaných a voľne splývajúcich na chrbát; myší chvost bežné označenie liečivej rastliny rebríčka obyčajného Achillea millefolium
fraz. držať slovo ako pes chvost nevedieť dodržať sľub; expr. prísť o niečo ako pes o chvost nečakane o niečo prísť, niečo stratiť; skuvíňať/skučať/kňučať ako mačka, ktorej privrznú chvost vydávať hlasné kvílivé zvuky; byť/ocitnúť sa/skončiť na chvoste [tabuľky, peletónu, vývoja a pod.] byť na poslednom mieste, zaostávať; stiahnuť chvost skrotnúť, ustúpiť ◘ parem. bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost vyhovára sa; každá líška svoj chvost chváli al. každý oráč svoju brázdu chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; neskoro zajaca chytať za chvost [,keď si ho za uši nechytil] ak sa niečo nespraví v pravý čas, už sa to nedá napraviť; ranný dážď, ženský plač, panská láska - to všetko na zajačom chvoste visí je nestále, vrtkavé
chvostík1 -ka pl. N -ky m. zdrob.: Už bol Emin psík Emík na remienku a veselo kýval chvostíkom. [J. Uličiansky]; chvostíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. zried.: psík s bielym chvostíčkom; chvostisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel.: Obrovské zubiská [pes] ceril, zlovestné okále vyvaľoval a dlhým chvostiskom okolo seba mlátil. [J. Balco]

-st/167336±932 4.13: substantíva m. neživ. N+A sg. 98010→97989
+50
−47
list/22323 rast/15642 trest/11451 nárast/7838 post/5668→5705
+33
−29
most/5503 prst/3467 test/3465 protest/2737 dorast/2492 august/2334 chvost/2130 krst/2003 (79/10899)

chvost p. koniec 1


koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávkykraj: na kraji svetazáver: záver básne; bolo to v závere prázdninzakončenieskončenie: do skončenia svetasklonokzried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dníkoncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka káblaposledok: vydržať do posledkuostatok: prísť na ostatokexpr. chvost: chvost raduzastar. pokon (Jesenská)zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr)happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endomhovor. expr. amen: prísť na amen

2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo


rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť saodkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuťucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa)vyhnúť (sa)vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiťodstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiťuskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiťpovoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sapoddať sakapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuťucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sazriecť savzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvostrezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sapominúť sazmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliťpoľaviťpopustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúťutíchnuťstíchnuťutíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť saustať: dážď sa zmiernil, ustal

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chvost, -a m.

1. pohyblivý výrastok na konci chrbtovej kosti niektorých zvierat (stavovcov): kravský, konský ch., vrtieť, šibať, oháňať sa ch-om

niečo je na zajačom ch-e (napr. panská láska) neisté, nestále; každá líška svoj chvost chváli (prísl.) p. chváliť;

2. ľud. kus dobytka: Otec mával kravy, nejeden chvost jalovizne. (Hviezd.)

3. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: kohútí, bažantí, páví ch.; zadná zúžená časť tela u rýb a plazov;

4. čo má podobu chvosta, zúžené zakončenie niečoho, cíp: ch. lietadla, kométy, papierového draka; pren. ch. dymu;

pren. koniec, posledné miesto: ch. zástupu

byť, ostávať na ch-e (napr. vývinu) zaostávať;

5. v názvoch rastlín: bot. myší ch. rod rastlín (Achillea); ľud. volov ch. divozel;

chvostový príd.: ch-á plutva, ch-é plochy na lietadle;

chvostík, -a m. zdrob.;

chvostíček, -čka m. zdrob. expr.

chlost p. chvost


chvostisko p. chvost


chvost m. (chlost)
1. csl pohyblivé predĺženie i zakončenie chrbtovej kosti zvierat stavovcov: Kod aj reba v ďiere bola, iba ju za chvos chitau̯ a ždi sa mu vitrhla z ruke (V. Lom MK); Dve zme strehali enu oucu, ena pri hlave a ena pri chvosťe (Čelovce MK); Úďení chvoz_dávan do fazulovej polieuki (Návojovce TOP); Naše kone chiťil ve svéj daťeline a ostrihal ím hrivi aj chvósti (Dol. Súča TRČ); Ňelapaj psa za chvust, bo ce užre! (Orkucany SAB); chlost (Štrba LM)
L. na ribäcí chvost (Sebedražie PDZ) - spôsob spájania hrád na drevenici; dostaď ot chvósta (Sládečkovce ŠAĽ) - odmenu pri predaji koní, chvostové
F. duhoká jako chvóst (Vaďovce MYJ) - veľmi dlhá; maď jazig ako suka chvost (Rim. Píla RS) - stále klebetiť, ohovárať; chvoste hor dvihnúťi (Čelovce MK) - rozbehnúť sa (o kravách); já son za hlavu a on chvóst (Dobrá Voda PIE) - musí ma poslúchať; žňe na chvóste (Bošáca TRČ) - kosí medzi poslednými; ostál na chvosťe z robotó (Revúca) - veľmi zaostal s prácou; naší ľiďej sa ždi na chvósťe (Málinec LUČ) - zaostávajú, sú pozadu; prišiel o to ako pez o chvost (Martin) - veľmi ľahko, nebadane; ľachko mu je postupovať, keď mu strídz dvíha chvost (Mošovce MAR) - keď ho protežuje; panská láska roste na zajačén chvósťe (Bošáca TRČ) - je nestála; čekaj, ja i tebe pot chvuzd zakuknu! (Dl. Lúka BAR) - posvietim si na teba; čo nechitíž za rohi, za chvozd nechitíš! (Pruské PCH) - treba od začiatku správne pristupovať k problémom
2. expr. kus dobytka: Päť chvostou má na maštaľi (Bodorová MAR); Zašau̯ gazdovadz zo štirmí volamí a teráz ňemá chvosta (Rim. Píla RS); Ňemá aňi chvósta (Bošáca TRČ)
3. csl zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: Bažanti majú dlhé chvósti a tí perá z níh zme si dávali za čepice jako chlapci (Brestovany TRN); Jag viskubaľi temu kohutovi chvust! (Torysa SAB)
4. niečo podobné chvostu (napr. vrkoč): Vlasi si (dievky) zapletali do chvósta a na konci mali fpletenú mašlu (Kolárovice BYT); Zuska si dala octrihnúc ti pekné dva chvosti (Trstie ILA)
5. v dvojslovných názvoch rastlín:
a. volou chvost (V. Straciny LUČ, Sučany MAR, Dol. Mariková PB), volou chvos (Čelovce MK), volovej chuos (Opava MK), voloví chvost (Zuberec TRS), volskí chvost (Návojovce TOP, Dúbravka BRA) - liečivá rastlina, bot. divozel (Verbascum); mišací chvost (Prievidza) - liečivá rastlina, bot. rebríček (Achillea)
b. baraňí chuost (Pukanec LVI), baraní chvóst (Brestovany TRN) - sorta viniča rodiaceho neskoršie zrejúce hrozno zlatožltej farby; chvostisko m. zvel. expr. k 1: Zahnusené chvósciská to náramne špací lichvu! (Lovčice TRN); Aľe krava me pri dojeňu tak s tim chvusciskem śmigla (Dl. Lúka BAR); chvóscisko (Bošáca TRČ)

chvost [-o-, -u-] m
1. pohyblivý výrastok na konci chrbtovej kosti niektorých zvierat (stavovcov): baranču cžtwrtku s chuostom (KRUPINA 1694); pes ma obyčeg z chwostem krutit (GV 1755)
L. bot mačí ch. rebríček obyčajný Achillea millefolium: swrab ulgecis mačim chwostom (PR 18. st); volový ch. divozel veľkokvetý Verbascum densiflorum: wolowy chwůst, dywizna (MT 17. st); verbascum: wolowy chwost (NP 17. st)
F. laska panska na zagacem chwoste sa nosy (MS 1758); panská láska roste na zajačom chvoste (PV 18. st) o niečom neistom, nestálom; nebyť dlžný ani za jedného psa ch. celkom nič: odpowedel pan Winkler, že ge Gaboru ani za gedneho psa chwost ne dluzen (KRUPINA 1731)
2. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: lýska, trasoritka wždy kýwá z wocasem, chwege chwostem (OP 1685); cauda pavonis: chwost páwowy (KS 1763)
3. (zúžená) pretiahnutá časť na konci niečoho: chuost na delo (KRUPINA 1706); rola y ze spodnym chwostem (JAKLOVCE 1740); cometa: kometa, hwezda s chwostom (ML 1779)
F. zostať na ch-e byť posledný, zaostať: nedba w twogeg pracy y na chwoste zostat (GV 1755); -ný1, -ový príd k 1: caviaris: ocasowy, chwostowy (KS 1763); had chwostny (PR 18. st); -ík, -ok [-ek, chvústek] dem k 1: geranion: myssy chwústek (KS 1763); achillea millefolium: myšsačy chwostek (LF 1791) bot rebríček obyčajný; -íček dem k 1: mačjho chwostičku (HT 1760) bot rebríčka obyčajného; k 3: welka luka krome chwostička (s. l. 1687)

Chwost_1 Chwost Chwost_2 Chwost
chvost
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chvost
G (bez) chvosta
D (k) chvostu
A (vidím) chvost
L (o) chvoste
I (s) chvostom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) chvosty
G (bez) chvostov
D (k) chvostom
A (vidím) chvosty
L (o) chvostoch
I (s) chvostami
I (s) chvostmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo chvostov alebo iných ou de queue ou d'autres
hlavy a chvosta, ktoré la tête et la queue, qui
chvostom do boku lode de queue dans le flanc
chvostov alebo iných častí queue ou d'autres parties
chvostov, nôžok a ostatných queues, pattes et autres
lev a rybí chvost lion, une queue de poisson
tiež bez hláv, chvostov même sans les têtes, queues
zadné nohy a chvost les pieds arrière et la queue
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu