chvenie -nia s. 1. ▶ súhrn mimovoľných jemných krátkych kmitavých záchvevov nasledujúcich po sebe v rýchlom slede, vibrácia, vibrovanie: zimničné, kŕčovité, takmer nepostrehnuteľné ch.; ch. pôdy, vzduchu; ch. listov vo vánku; Nohami jej stúpa chvenie mostíka s nízkym zábradlím. [V. Švenková] □ tech. tlmič chvenia zariadenie, ktoré znižuje vibrácie predmetu al. časti stroja 2. expr. ▶ citový nepokoj, vzrušenie, pohnutie, rozochvenosť: ch. vypätých nervov; pocítiť vnútorné ch.; strach v nej vyvolal mrazivé ch.; cítila v celom tele netrpezlivé ch.; Horšie by bolo, keby sa z ľudských sŕdc vytratil spev, lebo pieseň je ako chvenie srdca. [A. Habovštiak] ▷ ↗ i chvieť sa
chvenie, -ia str. fyz. súhrn malých a rýchlych výkyvov pružného telesa, plynu al. tekutiny z rovnovážnej polohy, vibrácia: ch. struny, ch. vzduchu
(jedno) chvenie; (bez) chvenia; (k) chveniu; (vidím) chvenie; (ó) chvenie!; (o) chvení; (s) chvením;
(dve) chvenia; (bez) chvení; (k) chveniam; (vidím) chvenia; (ó) chvenia!; (o) chveniach; (s) chveniami;