chvalabohu čast. vyj. uspokojenie, radosť: ch., nič sa nestalo; ch., prišiel včas
chvalabohu, chválapánubohu čast. ▶ vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím; syn. vďakabohu: ch. sa nikomu nič nestalo; všetko sa, ch., dobre skončilo; jeho zlé tušenie sa, ch., nesplnilo; Život je, chvalabohu, pestrofarebný a nejednosmerný, ako vidno. [I. Kadlečík]; Tak som to chcel, chvalabohu, chytil si sa rozumu. [J. Beňo]; Chválapánubohu, že mu ušlo hento chlapča. [V. F. Šikula]
chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohu • vďakabohu • našťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretli • ďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včas • zried. bohuchvála (Rázus)
chvalabohu čast. i cit. vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím: Mne je nič, som, chvalabohu, zdravý! (Kuk.)