chvíľa, -le, -chvíľ ž.
1. veľmi krátky čas, okamih; kratší časový úsek (bez presného vymedzenia): rozhodujúca, príhodná ch., v poslednej ch-i, nechať si niečo na poslednú ch-u; od prvej ch-e, od tej ch-e; v túto ch-u teraz; každú ch-u často; za ch-u za veľmi krátky čas (napr. urobiť niečo); v tej ch-i, v danej ch-i; hodnú ch-u, dobrú ch-u dlho (napr. čakať); o ch-u čoskoro; bude to ch-u trvať; pred ch-ou; na ch-u (napr. odišiel, odskočil niekam); mať voľnú ch-u; po ch-i; prežívať príjemné, sviatočné, slávnostné, milé ch-e; ťažké, trpké ch-e; vo ch-ach radosti; žiť prítomnej ch-i
● prišla jej ch-a príležitosť, na ktorú čakal; do poslednej, ostatnej ch-e do posledného okamihu; nočná, pozdná ch. nočný čas; má dlhú ch-u, je mu dlhá ch. nudí sa; krátiť si niečím dlhú ch-u robiť niečo, aby prešiel čas; slabá ch., mať slabú ch-u okamih slabosti; posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou; chvíľami občas, z času na čas; chvíľu... chvíľu vyjadruje striedanie: ch-u prší, ch-u je pekne;
2. kraj. pekný čas, pekné slnečné počasie: Keď sa tamto od tej skaly prestanú oblaky váľať, nuž je vždy chvíľa. (Stod.);
chvíľka, -y, -ľok ž. zdrob.;
chvíľkový príd.
1. trvajúci krátky čas, chvíľku, krátky, prechodný: ch-á radosť, ch-é šťastie; ch-á sláva; rozmar;
2. nestály. náladový: ch. človek; ch-á povaha;
chvíľkovosť, -ti ž. nestálosť, náladovosť;
chvíľočka i chvíľčička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.