chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u; v poslednej ch-i v poslednom okamihu; prežívať slávnostné, ťažké ch-e; čakať hodnú ch-u dlho; každú ch-u často; v tejto ch-i teraz
● mať dlhú ch-u nudiť sa; prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal; posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou;
chvíľka -y -ľok ž. zdrob.;
chvíľkový príd.: ch-é šťastie, ch. rozmar;
chvíľočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
chvíľa -le chvíľ ž. ⟨nem.⟩ ▶ bližšie nevymedzený krátky al. kratší časový úsek, okamih, moment: slávnostná ch.; na chvíľu na krátky čas; o chvíľu o krátky čas, onedlho; po chvíli po krátkom čase; bude to ešte chvíľu trvať; prišiel len pred chvíľou; počkajte chvíľu; dopriať si chvíľu odpočinku; nemať ani chvíľu voľna; prežiť nezabudnuteľné chvíle na dovolenke; nadišla vhodná chvíľa na realizáciu našich zámerov ◘ fraz. do poslednej chvíle dovtedy, kým je to možné, kým sa to dá (robiť); je mu dlhá chvíľa al. má dlhú chvíľu nudí sa; každú chvíľu a) často: telefón zvonil každú chvíľu b) čoskoro, onedlho: byt bude každú chvíľu voľný; krátiť si dlhú chvíľu niečím robiť niečo a tak odháňať nudu; mať jasné chvíle (o chorom) byť pri plnom vedomí; na poslednú chvíľu v najkrajnejšom termíne a s rizikom omeškania; nadišla jeho chvíľa a) čoskoro umrie b) naskytla sa príležitosť, na ktorú dlho čakal; od prvej chvíle/prvých chvíľ hneď od začiatku; posledné chvíle človeka umieranie, čas krátko pred smrťou; prežiť trpké chvíle zažiť nešťastie, sklamanie a pod.; pripraviť niekomu horúce chvíle dostať niekoho do zložitej situácie, do nepríjemností; rozhodujúca chvíľa okamih, v ktorom ide o niečo závažné; v nestráženej chvíli v okamihu, v ktorom môže niečo uniknúť pozornosti; v pravej chvíli v najvhodnejšom čase; v slabej chvíli [niečo urobiť, povedať, prezradiť] keď je človek pod dojmom určitých okolností povoľnejší, prístupnejší; v tejto chvíli a) teraz b) v tom, v danom momente; vo chvíľach, keď... v čase, keď..., vtedy, keď...; vo chvíľach niečoho v čase, vymedzenom nejakou (dôležitou) udalosťou, nejakým stavom a pod., počas (nejakej udalosti) ▷ chvíľka -ky -ľok ž. zdrob.: Hľadajú spasenie, tú chvíľku uprostred dvoch iných chvíľ, čo všetko zmení. [J. Buzássy] ◘ fraz. mať jasné chvíľky (o chorom) byť pri plnom vedomí ▷ chvíľočka -ky -čiek, zried. chvíľčička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: každá ch. v otcovej blízkosti mu bola vzácna; Máme pacienta. Musíte ešte chvíľočku vydržať. [M. Hvorecký]; Ešte predtým chvíľku - chvíľčičku porozmýšľa nad názvom toho mesta. [J. Lenčo]
chvíľa kratší časový úsek • chvíľka: o chvíľu, o chvíľku to bude hotové • okamih • moment (veľmi krátky časový úsek): rozhodujúca chvíľa, rozhodujúci okamih, moment; prísť v poslednej chvíli, v poslednom okamihu, momente • hovor.: sekunda • minúta • minútka • minútočka: o sekundu prídem
nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnota • otupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosť • dlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľu • hovor. expr. otrava: čakanie je otrava • otupnosť • fádnosť • kniž. otupa (Hviezdoslav)
2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosť • nezáživnosť • nezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosť • jednotvárnosť • suchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladu • fádnosť: vo filme prevládala fádnosť
okamih veľmi krátky časový úsek • chvíľa • chvíľka • chvíľočka: napätý okamih, chvíľa; čakať iba okamih, chvíľku, chvíľočku • moment • expr. momentík: v tomto momente • mih: v mihu prísť • hovor.: minúta • sekunda • expr.: minútka • minútočka • sekundička: za minútu, za sekundu za vrátim • kniž. okamžik • zastar.: okamihnutie • okamženie (Timrava)
chvíľa, -le, -chvíľ ž.
1. veľmi krátky čas, okamih; kratší časový úsek (bez presného vymedzenia): rozhodujúca, príhodná ch., v poslednej ch-i, nechať si niečo na poslednú ch-u; od prvej ch-e, od tej ch-e; v túto ch-u teraz; každú ch-u často; za ch-u za veľmi krátky čas (napr. urobiť niečo); v tej ch-i, v danej ch-i; hodnú ch-u, dobrú ch-u dlho (napr. čakať); o ch-u čoskoro; bude to ch-u trvať; pred ch-ou; na ch-u (napr. odišiel, odskočil niekam); mať voľnú ch-u; po ch-i; prežívať príjemné, sviatočné, slávnostné, milé ch-e; ťažké, trpké ch-e; vo ch-ach radosti; žiť prítomnej ch-i
● prišla jej ch-a príležitosť, na ktorú čakal; do poslednej, ostatnej ch-e do posledného okamihu; nočná, pozdná ch. nočný čas; má dlhú ch-u, je mu dlhá ch. nudí sa; krátiť si niečím dlhú ch-u robiť niečo, aby prešiel čas; slabá ch., mať slabú ch-u okamih slabosti; posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou; chvíľami občas, z času na čas; chvíľu... chvíľu vyjadruje striedanie: ch-u prší, ch-u je pekne;
2. kraj. pekný čas, pekné slnečné počasie: Keď sa tamto od tej skaly prestanú oblaky váľať, nuž je vždy chvíľa. (Stod.);
chvíľka, -y, -ľok ž. zdrob.;
chvíľkový príd.
1. trvajúci krátky čas, chvíľku, krátky, prechodný: ch-á radosť, ch-é šťastie; ch-á sláva; rozmar;
2. nestály. náladový: ch. človek; ch-á povaha;
chvíľkovosť, -ti ž. nestálosť, náladovosť;
chvíľočka i chvíľčička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) chvíľa; (bez) chvíle; (k) chvíli; (vidím) chvíľu; (ó) chvíľa!; (o) chvíli; (s) chvíľou;
(štyri) chvíle; (bez) chvíľ; (k) chvíľam; (vidím) chvíle; (ó) chvíle!; (o) chvíľach; (s) chvíľami;