chválospev -u m. oslavný spev, óda, hymnus;
pren. expr. zveličené vychvaľovanie
● expr. → spievať ch-y na niekoho, na niečo
chválospev -vu pl. N -vy m.
chválospev -vu pl. N -vy m. 1. (i komu; na koho) ▶ báseň, skladba oslavného charakteru; syn. óda: veľkonočný ch.; ch. na Boha; odriekať chválospevy; vyjadriť chválospevom svoj vzťah k vlasti; O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. [Š. Sandtner] 2. často iron. (i na koho, na čo) ▶ nekritické, zveličené vychvaľovanie niekoho al. niečoho: počuli sme chválospevy na naše jedinečné makroekonomické úspechy; rozplýval sa chválospevmi na nebožtíka; Sú majstrami v splietaní odborne znejúcich chválospevov. [InZ 2001]
chválospev báseň, skladba vznešeného, oslavného rázu • óda: chválospev, óda na vlasť • apoteóza: apoteóza domova • kantáta (hudobná skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester) • kniž. hymnus: hymnus na prírodu • poet. hymn (Kuzmány) • bibl.: hosana • hosanna: spievať hosan(n)a • poet. slávospev (Hviezdoslav)
chválospev, -u m. oslavný spev, hymnus;
pren. prehnané vychvaľovanie, velebenie
● spievať ch-y na niekoho, na niečo, o niekom, o niečom veľmi vychvaľovať;
chválospevný príd.: ch-á báseň