chváliť, -i, -ia nedok. (koho, čo)
1. prejavovať, vyslovovať uznanie, spokojnosť s niekým al. niečím, oceňovať, vynášať, vychvaľovať: ch. žiaka, ch. dobrú prácu, ch. usilovnosť niekoho; ch. niekoho do neba veľmi vychvaľovať; chváliť si niekoho al. niečo byť s niekým, s niečím spokojný; do očí chváli a za chrbtom haní o neúprimnom človeku
● nechváľ deň pred západom, pred večerom (prísl.) neprenáhli sa pri hodnotení; každá líška svoj chvost chváli (prísl.) každý vyzdvihuje svoje zásluhy; žart. ch. Dávida dáviť;
2. zastar. oslavovať, velebiť: chváľ každý duch Hospodina (z hlásnickej piesne);
opak. chválievať, -a, -ajú;
dok. pochváliť
|| chváliť sa (čím i bezpredm.) vychvaľovať sa, vystatovať sa: ch. sa bohatstvom, úspechom; nemôže sa ch. veľkou vážnosťou nemá veľkú vážnosť
● dobré sa chváli samo (prísl.) čo je dobré, nepotrebuje chválu, reklamu;
opak. chválievať sa;
dok. pochváliť sa