chvála -y chvál ž. prejav uznania, pochvala, op. hana: slová ch-y; byť hodný ch-y; slúžiť niekomu na ch-u
chvála -ly chvál ž.
chvála -ly chvál ž. 1. (i na koho, na čo; komu (za čo)) ▶ prejav kladného hodnotenia, uznania, ocenenia adresované niekomu za jeho dobré vlastnosti, skutky, výkon a pod.; prejav mimoriadnej spokojnosti s niečím; syn. pochvala; op. hana: slová chvály; byť hodný chvály; zaslúžiť si chválu; zahrnúť niekoho chválou; nešetriť chválou na adresu organizátorov; zožali chválu za vynikajúci výkon; zo všetkých strán počul iba samé chvály; Prejavil si dobrú vôľu a za to ti patrí chvála. [M. Hvorecký]; Pretekajú sa v prípitkoch, pretekajú sa v chválach na dieťa. [J. Lenčo] 2. cirk. ▶ modlitba oslavujúca Boha preňho samého, pretože jestvuje: ranné, večerné chvály; čas pre modlitby chvály a vďaky; viesť chvály ◘ parem. prázdnou chválou kapsy nenaplníš z chvály človek nevyžije; skúpa chvála hotová hana chválou netreba šetriť
chvála prejav kladného hodnotenia, spokojnosti (op. hana) • pochvala: chvála starých čias; byť hodný chvály, pochvaly • uznanie • ocenenie: slová uznania
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
chvála, -y ž. prejav uznania, spokojnosti s niekým al. niečím, pochvala: byť, slúžiť niekomu na ch-u (arch. i ku chvále); zasluhovať ch-u, byť hodný ch-y, dostalo sa mu ch-y; zahrnúť niekoho ch-ou; vzdávať ch-u niekomu, prekypovať ch-ou o niekom veľmi ho chváliť; lacná ch. nezaslúžená
chvála ž. csl prejav uznania, pochvala: To je jeho chvála: Toľko som narobiu̯ (Kláštor p. Zniev. MAR); Tak son ľen trpeu̯ tú chválu, aľe son bou̯ lačnej (Málinec LUČ); Najpŕv velké chváli na nevestu, ale kec ci uložila čásku do banki, bolo zle (Brestovany TRN); Kedisi išla o ňom jedna chvála, a ščilej ňeňije téj hani, kerú bi naňho ňeuvalili (Bošáca TRČ); Teľo chvali bilo na tu kravu, a to džad veľki (Dl. Lúka BAR) F. hvali do povali a mľečka ňet (Kokšov-Bakša KOŠ); chvaly do povaly a užytog maly (Humenné) - neodôvodnené vychvaľovanie; chvála na ulici a hovno f truhlici (Stráže n. Myj. SEN) - navonok pýcha a doma bieda; vlasná chvála smrdzí (Bošáca TRČ) - vychvaľovanie seba je odporné; časná chvála neni stálá (Lukáčovce HLO) - nechváľ predčasne; hoden chváli jako pes kijáca (Bošáca TRČ) - nezaslúži si pochvalu
chvála ž 1. kladné ocenenie, pochvala: každa stranka chtiela bi tu chwalu mjtj, že chowa mladencze (WITTENBERG 1611); hoden gsy chwály (CC 1655); ty oprawdowe chwali zaslužili, kterj se nestidi pochibi uznaty (PT 1796); z chwálmi sa winássati (BlR 18. st) F. byť vysokej ch-y, mať veľkú ch-u byť vhodný, dobrý; byť všeobecne uznávaný: te hubi magi welyku chwalu proty kameni (MT 17. st); balsam wysoke gest chwaly (HL 17. st); mať rovnú ch-u s kým byť podobný, vyrovnať sa niekomu: laudibus Graecorum respondere: miti rownu chwalu s Rzeky (LD 18. st) 2. sláva, česť, uznanie: bud Bohu chwala ((BRATISLAVA) 1553); před lidma čest a chválu míti (ASL 1740); gako lidem, tak y Pánu, neslužte pro chwalu márnu (MPS 1777); lharstwi sobe za chwalu pokládagu (SQ 1781); weljke chwali dosahl skrze prospessna lekarstwj (PT 1796)