chutný príd.
1. kt. má dobrú chuť: ch-á večera, ch-é jedlo
2. hovor. príjemný, milý, vkusný: ch-é dievča; ch-é šaty;
chutne, chutno prísl.: ch. sa najesť; ch. vyzerať;
chutnosť -i ž.
chutne, zried. chutno 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ spôsobom, ktorý lahodí chuti, dobre, lahodne: ch. pripravené jedlá; ch. a dosýta sa najesť; varila mimoriadne ch.; nauč sa piecť chutnejšie 2. ▶ pôsobiac milo, pôvabne; vzbudzujúc svojimi vlastnosťami, správaním a pod. príjemné pocity: ch. roztopašné dieťa; Aká ste opálená, pani plukovníková, vyzeráte chutne, vy ste vlastne žena v plnom kvete. [L. Ťažký]
chutne, chutno 1. porov. chutný 2. p. schuti
schuti uspokojujúc potreby, chcenie • s chuťou: schuti, s chuťou sa napil mlieka; schuti, s chuťou si zaplával • chutne • chutno • expr.: chutnučko • chutnunko • chutnulinko: chutne, chutnulinko sa najedol • s radosťou: s radosťou sa pustiť do roboty • srdečne • fraz. z celého srdca (prejavujúc príjemný pocit): srdečne sa zasmiať
1. majúci dobrú chuť, dobre chutiaci: ch. obed, pokrm, ch-é ovocie;
2. hovor. príjemný, milý, vkusný: ch-é dievča, ch-é šaty;
chutne i chutno prísl.: ch. pripravené jedlo; ch. sa najesť; ch. sa zasmiať srdečne;
chutnosť, -ti ž.
chutný príd. 1. strsl, zsl majúci dobrú chuť, chutiaci: Mrskí naoko bou̯ (pagáč), ale bou̯ chutní (Zázrivá DK); Z eneho brala viťekala taká prameňistá voda, dobrá, chutná a stuďená bola (V. Lom MK); Chutnejšiého jabúčka som ňigdi nejedél (Bošáca TRČ); Aj žemle pekári píkli vonavšé, chutnejšé (Sila NIT); chutnuo jedlo (Bobrovec LM) 2. príjemný, milý: To je chutnuo ďieťa (St. Hory BB); chutne i chutno prísl. k 1: Chutňe si zajedou̯ (St. Hory BB); Tá lichva má čemer, chutno pila vodu (Ružindol TRN); k 2: Chutňe spala (St. Hory BB); Obraz je chutňe namalovaní (Bošáca TRČ) L. chutno sa smát (Lukáčovce HLO) - srdečne