dochuti, pís. i do chuti prísl. ▶ do úplného uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod.; syn. dosýta: vyspať sa d.; d. sa nasmiať; nevedel sa d. vynadívať na vnuka; Každý, kto bol smädný, mohol prísť k nemu a do chuti si natočiť výborného piva. [M. Zelinka]
chuť -ti pl. N -te G -tí ž. 1. iba sg. ▶ zmyslová schopnosť umožňujúca vnímať sladkosť, kyslosť, horkosť a slanosť: orgány chuti
2. ▶ vlastnosť niektorých jedlých, požívateľných látok vnímaná týmto zmyslom: horká, slaná ch.; sladká ch. čokolády; výrazná, pikantná, korenistá ch. jedla; príjemná trpkastá ch. čaju; chute a vône exotickej kuchyne; jedlo malo príkru, odpornú ch.; polievka nemá žiadnu ch., je úplne bez chuti je nevýrazná, fádna; zlepšiť, zvýrazniť ch. jedla korením; Obaly s obrázkami cestovín, kúskov mäsa a zeleniny ležali v regáloch rozdelené podľa typov chutí a výrobcov. [M. Hvorecký]
3. ▶ vnímanie toho, ako niektorá látka chutí; pocit, ktorý sprostredkúva zmyslový orgán chuti: nepríjemná ch. v ústach; pokaziť si ch.; pren. chuť ďalekých krajín, mora ich svojrázne, typické vlastnosti □ dobrú chuť prianie pri spoločnom jedení
4. (i na čo; do čoho; s neurčitkom) ▶ vnútorná potreba niečo urobiť; túžba zameraná na uspokojenie určitého želania, fyzickej al. duchovnej potreby, chcenie: dostať ch. na niečo sladké; dodať niekomu ch., chuti do práce; mať, stratiť ch. do života; robiť si na niečo ch. niečo si vyhliadnuť a mať o to záujem; s chuťou sa pustiť do riešenia problému; už nemá ch. prežívať všetko odznova!; nemá ch. do jedla; prešla ho ch. ↗ i fraz.; Zachvátila ma chuť trochu zmeniť vzduch, trochu si pochodiť po známych miestach. [A. Bednár]
◘ fraz. mať sto chutí niečo urobiť veľmi chcieť; nie je mu to po chuti nevyhovuje to jeho predstavám; prešla ho chuť al. odpadla mu chuť od niečoho stratil záujem, prestal si niečo želať; prísť niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho ◘ parem. koľko ľudí, toľko chutí každý má vlastný vkus; s jedlom rastie chuť ak sa niekomu niečo zapáči, chce toho čoraz viac
▷ do chuti ↗ dochuti