chutiť nedok. iba 3. os.
1. pôsobiť príjemne na chuťové orgány (obyč. o jedle al. pití): obed mu ch-í, nech-í mu jesť; neos. (ne)ch-í mu (ne)má chuť do jedla
2. mať určitú chuť: ch-í sladkasto, ch-í ako blen
3. uspokojovať, páčiť sa: robota mu (ne)ch-í, voľnosť mu ch-í
● zakázané → ovocie najviac ch-í;
opak. chutievať -a
chutiť -tí -tia -til iba 3. os. -tenie nedok.
chutiť -tí -tia -til iba 3. os. nedok. 1. (ako; po čom) ▶ vyvolávať v ústach, na jazyku určitý chuťový vnem; mať určitú chuť: jedlo chutí znamenite, slano, korenisto; víno chutí po zátke; Voňala [voda] hubami, včelím voskom, smolou, dymom borievčia a chutila sladkasto i slankasto. [H. Zelinová] 2. (komu (čo)) ▶ pôsobiť príjemne na chuťové orgány: predpísaná diéta mu vôbec nechutí; už mu ani jesť nechutí; chutí ti?; obed jej veľmi chutil; Žul som mäkké pirôžky a chutili mi čoraz väčšmi, zapíjané vlažným čajom. [E. Dzvoník]; Nič sa nebojte, bude vám to chutiť. [J. Blažková]; Pochutnaj si na kompóte, aká som len rada, že ti tak veľmi chutí. [E. Farkašová] 3. (komu; ø) ▶ mať príjemný al. nepríjemný pocit z nejakej činnosti, udalosti, z nejakého stavu, výsledku a pod.: chutí mu novonadobudnutá sloboda, voľnosť; skúsiť na vlastnej koži, ako chutia ťažkosti, starosti; práca mu už nechutí; chutí mu moc; už vie, ako chutí triumf v prvej lige; Život jej zasa začína chutiť, ale už to nie je ako kedysi. [J. Podhradský]; Potom ho to chichotavé dievča zavolalo do stodoly a tam sa dozvedel, ako chutí hriech. [P. Dvořák] ◘ parem. keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť; samému ani jesť nechutí; zakázané ovocie najviac/najlepšie chutí nedovolené najviac priťahuje ▷ opak. chutievať -va -vajú -val
*chutnať2 ↗ správ. chutiť
chutiť 1. pôsobiť príjemne na orgány • byť pochuti • hovor. šmakovať: obed mu chutil, bol pochuti, šmakoval
2. p. páčiť sa 2
páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúra • zdať sa • vidieť sa • hovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdáva • lahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchu • imponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči
2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbi • vidieť sa • pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v noci • hovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevonia • expr. sladiť sa: nesladí sa mi žiť • chcieť sa • žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po meste • chutiť • byť po chuti • byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôli • zastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráči • želať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči
chutiť, -í, -ia nedok.
1. (komu) mať pre niekoho dobrú, príjemnú, lahodnú chuť, byť chutný (obyč. v jedle al. pití): polievka, obed mi chutí; víno, čaj, ovocie mu chutí; fajka, cigareta mu chutí; niečo dobre, zle chutí; nechutí mu jesť, fajčiť; neos. dnes mi nechutí nemám chuť do jedla;
2. mať určitú chuť, príchuť: víno chutilo korienkami (Ondr.);
3. (komu) byť po chuti, po vôli, páčiť sa: Povinnosť konať treba, či nám chutí, či nie. (Tim.); práca, robota mu chutila
● Zakázané ovocie najlepšie chutí (prísl.) nedovolené najviac láka;
opak. chutievať, -a, -ajú
chutnať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) skúšať chuť niečoho, ochutnávať: ch. víno;
2. (bezpredm. i čo) vnímať pomocou chuťových orgánov; pren. Cítim ho (predjarie) pri túlkach, chutnám ho v pilulkách ... (Žáry)
3. (komu) nesprávne sa používa miesto chutiť: Zbojníkom chutnala len cudzia ovca (Al.), správ. chutila. Ani jesť mu nechutnalo (Tat.), správ. nechutilo
chutiť nedok. 1. strsl, zsl mať príjemnú chuť, chuťove vyhovovať (o jedle, nápoji): Chuťila ím aj baraňina (Prievidza); Lepňe mäkuškej bole a chuťile veľmej (Čelovce MK); Dzetom najvác chucila mrkva cudzá, kerú si uchvatli na ulici z voza (Červeník HLO); Šecko ím chucilo, ked boli hlanní (Brestovany TRN); Chucilo mi (V. Rovné BYT) 2. páčiť sa, chcieť sa: A ke_dzme si popili, ešťe lepšie chuťelo spievať (Tek. Breznica NB)
chutiť si nedok. zsl robiť si chuť, tešiť sa na niečo al. na niekoho: Velice si chucí na husinu (Brodské SKA); Chucev si na tú prostrennú, ale mu hu nedali (Brestovany TRN); Na obed že budú lokše, us si chuťím na ne (Lapáš NIT)
chutiť ndk 1. (o jedle al. nápoji) mať príjemnú chuť, byť chutný: wjna láhke wjcég chutj (BlR 18. st) 2. komu byť po vôli: obecné skutki bár by mu meňeg chutili než osobitné (BlR 18. st) 3. cítiť, pociťovať: sentio: citim, chutim (ML 1779); ch. sa páčiť sa: weci, které čitagú, nechuťá se gym (BlR 18. st); ch. si pochutnávať si: bár by sy žerauc swau krwy chutili (MKH 1799)