Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

chutiť nedok. iba 3. os.

1. pôsobiť príjemne na chuťové orgány (obyč. o jedle al. pití): obed mu ch-í, nech-í mu jesť; neos. (ne)ch-í mu (ne)má chuť do jedla

2. mať určitú chuť: ch-í sladkasto, ch-í ako blen

3. uspokojovať, páčiť sa: robota mu (ne)ch-í, voľnosť mu ch-í

zakázané → ovocie najviac ch-í;

opak. chutievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chutiť ‑í ‑ia nedok.

chutiť -tí -tia -til iba 3. os. -tenie nedok.

chutiť -tí -tia -til iba 3. os. nedok. 1. (ako; po čom) ▶ vyvolávať v ústach, na jazyku určitý chuťový vnem; mať určitú chuť: jedlo chutí znamenite, slano, korenisto; víno chutí po zátke; Voňala [voda] hubami, včelím voskom, smolou, dymom borievčia a chutila sladkasto i slankasto. [H. Zelinová]
2. (komu (čo)) ▶ pôsobiť príjemne na chuťové orgány: predpísaná diéta mu vôbec nechutí; už mu ani jesť nechutí; chutí ti?; obed jej veľmi chutil; Žul som mäkké pirôžky a chutili mi čoraz väčšmi, zapíjané vlažným čajom. [E. Dzvoník]; Nič sa nebojte, bude vám to chutiť. [J. Blažková]; Pochutnaj si na kompóte, aká som len rada, že ti tak veľmi chutí. [E. Farkašová]
3. (komu; ø) ▶ mať príjemný al. nepríjemný pocit z nejakej činnosti, udalosti, z nejakého stavu, výsledku a pod.: chutí mu novonadobudnutá sloboda, voľnosť; skúsiť na vlastnej koži, ako chutia ťažkosti, starosti; práca mu už nechutí; chutí mu moc; už vie, ako chutí triumf v prvej lige; Život jej zasa začína chutiť, ale už to nie je ako kedysi. [J. Podhradský]; Potom ho to chichotavé dievča zavolalo do stodoly a tam sa dozvedel, ako chutí hriech. [P. Dvořák]
parem. keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť; samému ani jesť nechutí; zakázané ovocie najviac/najlepšie chutí nedovolené najviac priťahuje
opak. chutievať -va -vajú -val


*chutnať2správ. chutiť

-tiť/148541 1.99: verbá inf. nedok. 34910 tiť/11345 platiť/10914 hodnotiť/3364 tiť/1067 svietiť/707 čistiť/704 krútiť/662 ctiť/405 smútiť/372 fotiť/353 chutiť/347 krotiť/344 hostiť/331 (78/3995)

chutiť 1. pôsobiť príjemne na orgány • byť pochutihovor. šmakovať: obed mu chutil, bol pochuti, šmakoval

2. p. páčiť sa 2


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chutiť, -í, -ia nedok.

1. (komu) mať pre niekoho dobrú, príjemnú, lahodnú chuť, byť chutný (obyč. v jedle al. pití): polievka, obed mi chutí; víno, čaj, ovocie mu chutí; fajka, cigareta mu chutí; niečo dobre, zle chutí; nechutí mu jesť, fajčiť; neos. dnes mi nechutí nemám chuť do jedla;

2. mať určitú chuť, príchuť: víno chutilo korienkami (Ondr.);

3. (komu) byť po chuti, po vôli, páčiť sa: Povinnosť konať treba, či nám chutí, či nie. (Tim.); práca, robota mu chutila

Zakázané ovocie najlepšie chutí (prísl.) nedovolené najviac láka;

opak. chutievať, -a, -ajú


chutnať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) skúšať chuť niečoho, ochutnávať: ch. víno;

2. (bezpredm. i čo) vnímať pomocou chuťových orgánov; pren. Cítim ho (predjarie) pri túlkach, chutnám ho v pilulkách ... (Žáry)

3. (komu) nesprávne sa používa miesto chutiť: Zbojníkom chutnala len cudzia ovca (Al.), správ. chutila. Ani jesť mu nechutnalo (Tat.), správ. nechutilo

chutiť nedok.
1. strsl, zsl mať príjemnú chuť, chuťove vyhovovať (o jedle, nápoji): Chuťila ím aj baraňina (Prievidza); Lepňe mäkuškej bole a chuťile veľmej (Čelovce MK); Dzetom najvác chucila mrkva cudzá, kerú si uchvatli na ulici z voza (Červeník HLO); Šecko ím chucilo, ked boli hlanní (Brestovany TRN); Chucilo mi (V. Rovné BYT)
2. páčiť sa, chcieť sa: A ke_dzme si popili, ešťe lepšie chuťelo spievať (Tek. Breznica NB)


chutiť si nedok. zsl robiť si chuť, tešiť sa na niečo al. na niekoho: Velice si chucí na husinu (Brodské SKA); Chucev si na tú prostrennú, ale mu hu nedali (Brestovany TRN); Na obed že budú lokše, us si chuťím na ne (Lapáš NIT)

chutiť ndk
1. (o jedle al. nápoji) mať príjemnú chuť, byť chutný: wjna láhke wjcég chutj (BlR 18. st)
2. komu byť po vôli: obecné skutki bár by mu meňeg chutili než osobitné (BlR 18. st)
3. cítiť, pociťovať: sentio: citim, chutim (ML 1779); ch. sa páčiť sa: weci, které čitagú, nechuťá se gym (BlR 18. st); ch. si pochutnávať si: bár by sy žerauc swau krwy chutili (MKH 1799)

chuťiť chuťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu