chuligán -a m. pejor. mladík provokujúco porušujúci spoloč. normy, výtržník, uličník;
chuligánka -y -nok ž.;
chuligánsky príd. i prísl.: ch-e správanie;
chuligánstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k chuligán
2. chuligánsky čin
chuligán -na pl. N -ni m.
chuligán -na pl. N -ni m. ⟨VM⟩ pejor. ▶ mladý človek, ktorý na verejnosti robí výtržnosti, bije sa, provokuje, úmyselne narúša verejný poriadok, bitkár, výtržník (podľa írskej rodiny Hooliganovcov v staršej anglickej kabaretnej piesni): podnapití chuligáni; vyčíňanie agresívnych chuligánov na futbalových tribúnach; spriahol sa s partiou chuligánov; proti chuligánom zakročila polícia; Sotva vyšiel z kaviarne, videl, ako za rohom mlátia chuligáni starčeka. [P. Gregor]; Chuligáni pod vplyvom alkoholu rozbíjali výklady obchodov. [Sme 2004] ▷ chuligánik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. zjemn.: ty náš malý ch.; chuligánisko -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: ch. jeden!; drzé ch. sa dobre bavilo; chuligánka -ky -nok ž.: Má povesť vulgárnej chuligánky, už sa o ňu začali zaujímať médiá. [P7 2004]
chuligán -a m. (chuligánka -y ž.) ‹VM› mladík nápadne nedbanlivého zovňajšku, s výtržníckym správaním, žijúci asociálnym spôsobom (podľa ír. rodiny Hooliganovcov v staršej angl. kabaretnej piesni);
chuligánsky príd. i prísl.: ch-e správanie
chuligán p. výtržník
výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržník • expr. nespratník • hovor. škandalista (Karvaš) • hovor. zastar. škandálnik (Vajanský) • pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánov • subšt. grázel
chuligán, -a m. (rus.) pejor. porušovateľ spoločenského poriadku, povaľač, darebák: chuligánsky príd.: ch-e správanie;
chuligánstvo, -a str. povaľačstvo