chudák -ka pl. N -áci G -kov m. 1. ▶ úbohý, poľutovaniahodný, nešťastný človek; syn. úbožiak, neborák: ch., treba mu pomôcť; čo mal, ch., robiť; ch. kolega prišiel o prácu; Ten chudák veľa plakal, prelieval slzy nad svojím osudom. [J. Kot]; Začínalo jej ho byť, chudáka, ľúto. [J. Blažková]; Už je v zemi, chudák. [S. Rakús]
2. ▶ chudobný človek; syn. bedár: zobral by ešte aj od chudáka úplatok; Zbojníci zanechali nazbíjané peniaze chudákom a bedárom. [A. Habovštiak]; Pekný tatko, veľký ľudomil, od chudákov pýta peniaze, a pritom ustavične sedí v kostole. [V. Švenková]
3. mládež. slang. ▶ bezvýznamný, nedôležitý, neúspešný človek, kto nič neznamená, úbožiak: s tým chudákom sa nehodno baviť; je z neho zakomplexovaný ch.; si obyčajný ch.!
◘ fraz. hrať sa na chudáka al. robiť zo seba chudáka predstierať chudobu ◘ parem. hrub. na chudáka aj hajzel spadne na postihnutého doliehajú aj ďalšie nepríjemnosti
▷ chudáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: môj malý ch.; Taký si bol sám, chudáčik opustený. [D. Dušek]; chudáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. i zjemn.: Je strašne nenáročná, svätica, váži si každého pacienta, každého chudáčiska. [L. Ballek]; Chudáčisko, už sa pominul. [V. Ferko]