chudák -a mn. -ci m.
1. poľutovaniahodný tvor, úbožiak, neborák: ch., prišiel o nohu; ch. otec už nežije
2. chudobný človek, žobrák, bedár: požičiaval si od ch-a, vydala sa za ch-a;
chudáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;
chudáčisko -a s. i m. zvel.
chudák -ka pl. N -áci G -kov m.
chudák -ka pl. N -áci G -kov m. 1. ▶ úbohý, poľutovaniahodný, nešťastný človek; syn. úbožiak, neborák: ch., treba mu pomôcť; čo mal, ch., robiť; ch. kolega prišiel o prácu; Ten chudák veľa plakal, prelieval slzy nad svojím osudom. [J. Kot]; Začínalo jej ho byť, chudáka, ľúto. [J. Blažková]; Už je v zemi, chudák. [S. Rakús] 2. ▶ chudobný človek; syn. bedár: zobral by ešte aj od chudáka úplatok; Zbojníci zanechali nazbíjané peniaze chudákom a bedárom. [A. Habovštiak]; Pekný tatko, veľký ľudomil, od chudákov pýta peniaze, a pritom ustavične sedí v kostole. [V. Švenková] 3. mládež. slang. ▶ bezvýznamný, nedôležitý, neúspešný človek, kto nič neznamená, úbožiak: s tým chudákom sa nehodno baviť; je z neho zakomplexovaný ch.; si obyčajný ch.! ◘ fraz. hrať sa na chudáka al. robiť zo seba chudáka predstierať chudobu ◘ parem. hrub. na chudáka aj hajzel spadne na postihnutého doliehajú aj ďalšie nepríjemnosti ▷ chudáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: môj malý ch.; Taký si bol sám, chudáčik opustený. [D. Dušek]; chudáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. i zjemn.: Je strašne nenáročná, svätica, váži si každého pacienta, každého chudáčiska. [L. Ballek]; Chudáčisko, už sa pominul. [V. Ferko]
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
chudák, -a, mn. č. -ci m.
1. úbohý, poľutovaniahodný tvor (človek al. zviera), úbožiak: A on, chudák, leží v posteli ako drevo. (Heč.) Čo potom chudákovi obuvníkovi ostávalo? (Fig.)
2. chudobný, núdzny človek, žobrák: Aj tak — chudáci sme, väčších z nás nerob. (Jil.);
chudáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;
chudáčisko, -a str. i m. zvel.
hudžak p. chudák
chudák m. (chuďák, chuďiak, chudzak, hudžak) 1. strsl, zsl, spiš úbožiak; poľutovaniahodný človek: Chudág Jano ťiež mau̯ záškrt (Blatnica MAR); Chudág bačik, pri pokoňom petrenci švargou̯ hrom do ňeho (Čelovce MK); Chudzák, dostal porášku (V. Rovné BYT); Ale šag do to (samovraždu) spraví, teho je hodno lutuvat, je chudák (Ružindol TRN); Hudžak, ma planu horosc (Letanovce SNV) 2. strsl, zsl chudobný človek, bedár: A to povedaľi na takieho chudáka, čuo sám ňemau̯ ňič (Žaškov DK); Nuš chudág ból donúcení - dve oklepe rozvázal a tag hu (mŕtvolu) zamotali do téj vázanice (Ružindol TRN); Co sceš o_takého bídného chuďáka? (Kuchyňa MAL); chudáčik m. zdrob. expr. k 1: Bou̯ takí dobrí, chudáčik, už je tam (Stankovany RUŽ); Mosel mať, chuďáček, strašné bolesťi (Kostolná TRČ); chudáčisko m. zvel. expr. k 1: Ťen sa veľa vikatovau̯, chudáčisko, kím do škole choďiu̯ (V. Lom MK); Chuďáčisko, ten už mnoho na sveťe poctúpil (Bošáca TRČ); Natrapil śe, chudačisko, a nadarmo (Dl. Lúka BAR)
chudzak p. chudák
chudák m úbožiak, chudobný človek: zmrzleho chudáka do člna wsadyl (PeP 1770); jeden k nemu ríká: Tam pujdzeš na panské, druhý rozkazuje: Pujdzeš na valalské, tretí chudáka na stoličné honí (ASL 18. st); -áček dem: lepšíť jest chudáček v své sprostnosti, než bohatec nadutý v své zlosti (RL 1578); arrianski včytel chudáčka negakeho namlauwyl, aby se slepým byt widáwal (PP 1734); pauperculus: chudobňučky, chuďaček (KS 1763) P. atpn Petrus Chudak (ZLATNÍKY 1570 U1)