chuť, -ti ž.
1. jeden z piatich ľudských zmyslov, pomocou ktorého vnímame niektoré vlastnosti látok, ako sladkosť, kyslosť, štipľavosť a pod.: orgány ch-i;
2. vlastnosti látok vzbudzujúce v chuťových orgánoch pocity sladkosti, kyslosti a pod.: mať dobrú, sladkú, kyslú, horkú, štipľavú, mdlú, príjemnú, odpornú ch.; byť dobrej, zlej, osviežujúcej ch-i, byť bez ch-i; podľa ch-i (napr. osladiť)
● prísť niečomu na ch. pochopiť niečo, nájsť dobré stránky niečoho;
3. žiadostivosť po uspokojení základných životných potrieb, napr. hladu, smädu, spánku ap.: ch. na jedlo, na víno, na pivo, ch. do jedenia; pokaziť si niečím ch.; mať, nemať, dostať, stratiť ch.; robiť niečo s ch-ou (napr. jesť, piť, pracovať); z ch-i (napr. najesť sa, zasmiať sa)
● byť pri ch-i mať ch.; niekomu prišla ch. na niečo (napr. na jedlo, na zábavu, na majetok) zatúžil po niečom; prešla ho ch.; stratil ch. do niečoho; odišla, odpadla mu ch. od niečoho (napr. od učenia, od zábavy) stratil záujem; robiť si ch. na niečo chystať sa, tešiť sa; mať, nemať ch. do niečoho chcieť, nechcieť niečo robiť; brať, odoberať niekomu ch. do niečoho vôľu; dodať ch-i niekomu povzbudiť ho; vzbudiť v niekom ch. na niečo, do niečoho prebudiť žiadosť, vôľu, odhodlanie ap.; s novou ch-ou sa pustil do niečoho s elánom; robiť podľa svojej ch-i vôle; javiť ch. niečo urobiť ochotu; hovor. prehodiť si ch. a) zmeniť jedlo, stravu; b) zmeniť predmet záľuby; dobrú ch. prianie pred jedlom; mať sto ch-í do niečoho, niečo urobiť veľmi chcieť; mať ch. do niekoho chcieť niekoho nabiť; niečo mi je (nie je) po ch-i páči sa mi (nepáči sa mi); zostalo pri ch-i úmysel bol, ale činy nijaké, výsledok žiadny; je bez ch-i (o človeku) bez nálady; niečo mi odpadlo od ch-i odnechcelo sa mi, znepáčilo sa mi; stalo sa mu po ch-i podľa jeho vôle, želania; má ch-e rozličné želania;
chuťový príd. k 1, 2: ch. zmysel, ch-é orgány; ch-é vlastnosti látok;
chuťove/-o prísl.