Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

chuť -i ž.

1. jeden zo zmyslov, ktorým sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť ap.

2. mn. -e vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom: jedlo má dobrú, nevýraznú ch., pokaziť si ch.; vína majú rozmanité ch-e; dobrú ch.! želanie pred jedlom

3. žiadostivosť po uspokojení potrieb, chcenie: ch. na jedlo, na pivo, ch. do jedenia; s ch-ou pracovať, z ch-i sa najesť, zasmiať;

do chuti → dochuti

(ne)mať ch. do niečoho (ne)chcieť niečo

prísť niečomu na ch.; prešla ho ch., odpadla mu ch. od niečoho stratil záujem; mať sto ch-í niečo urobiť veľmi chcieť; robiť si ch. na niečo chystať sa; byť po ch-i uspokojovať;

chuťový príd. k 1, 2: ch-é orgány, vlastnosti;

chuťovo, chuťove prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chuť ‑i mn. ‑e ‑í ž.; chuťový; chuťovo, chuťove prísl.

chuť -ti pl. N -te G -tí ž. 1. iba sg. ▶ zmyslová schopnosť umožňujúca vnímať sladkosť, kyslosť, horkosť a slanosť: orgány chuti
2. ▶ vlastnosť niektorých jedlých, požívateľných látok vnímaná týmto zmyslom: horká, slaná ch.; sladká ch. čokolády; výrazná, pikantná, korenistá ch. jedla; príjemná trpkastá ch. čaju; chute a vône exotickej kuchyne; jedlo malo príkru, odpornú ch.; polievka nemá žiadnu ch., je úplne bez chuti je nevýrazná, fádna; zlepšiť, zvýrazniť ch. jedla korením; Obaly s obrázkami cestovín, kúskov mäsa a zeleniny ležali v regáloch rozdelené podľa typov chutí a výrobcov. [M. Hvorecký]
3. ▶ vnímanie toho, ako niektorá látka chutí; pocit, ktorý sprostredkúva zmyslový orgán chuti: nepríjemná ch. v ústach; pokaziť si ch.; pren. chuť ďalekých krajín, mora ich svojrázne, typické vlastnosti □ dobrú chuť prianie pri spoločnom jedení
4. (i na čo; do čoho; s neurčitkom) ▶ vnútorná potreba niečo urobiť; túžba zameraná na uspokojenie určitého želania, fyzickej al. duchovnej potreby, chcenie: dostať ch. na niečo sladké; dodať niekomu ch., chuti do práce; mať, stratiť ch. do života; robiť si na niečo ch. niečo si vyhliadnuť a mať o to záujem; s chuťou sa pustiť do riešenia problému; už nemá ch. prežívať všetko odznova!; nemá ch. do jedla; prešla ho ch.i fraz.; Zachvátila ma chuť trochu zmeniť vzduch, trochu si pochodiť po známych miestach. [A. Bednár]
fraz. mať sto chutí niečo urobiť veľmi chcieť; nie je mu to po chuti nevyhovuje to jeho predstavám; prešla ho chuť al. odpadla mu chuť od niečoho stratil záujem, prestal si niečo želať; prísť niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho ◘ parem. koľko ľudí, toľko chutí každý má vlastný vkus; s jedlom rastie chuť ak sa niekomu niečo zapáči, chce toho čoraz viac
do chutidochuti

chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť


chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chutihovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítomhovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia

2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuťhovor. zastar. šmak: slaný šmakpríchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vínapachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chuť, -ti ž.

1. jeden z piatich ľudských zmyslov, pomocou ktorého vnímame niektoré vlastnosti látok, ako sladkosť, kyslosť, štipľavosť a pod.: orgány ch-i;

2. vlastnosti látok vzbudzujúce v chuťových orgánoch pocity sladkosti, kyslosti a pod.: mať dobrú, sladkú, kyslú, horkú, štipľavú, mdlú, príjemnú, odpornú ch.; byť dobrej, zlej, osviežujúcej ch-i, byť bez ch-i; podľa ch-i (napr. osladiť)

prísť niečomu na ch. pochopiť niečo, nájsť dobré stránky niečoho;

3. žiadostivosť po uspokojení základných životných potrieb, napr. hladu, smädu, spánku ap.: ch. na jedlo, na víno, na pivo, ch. do jedenia; pokaziť si niečím ch.; mať, nemať, dostať, stratiť ch.; robiť niečo s ch-ou (napr. jesť, piť, pracovať); z ch-i (napr. najesť sa, zasmiať sa)

byť pri ch-i mať ch.; niekomu prišla ch. na niečo (napr. na jedlo, na zábavu, na majetok) zatúžil po niečom; prešla ho ch.; stratil ch. do niečoho; odišla, odpadla mu ch. od niečoho (napr. od učenia, od zábavy) stratil záujem; robiť si ch. na niečo chystať sa, tešiť sa; mať, nemať ch. do niečoho chcieť, nechcieť niečo robiť; brať, odoberať niekomu ch. do niečoho vôľu; dodať ch-i niekomu povzbudiť ho; vzbudiť v niekom ch. na niečo, do niečoho prebudiť žiadosť, vôľu, odhodlanie ap.; s novou ch-ou sa pustil do niečoho s elánom; robiť podľa svojej ch-i vôle; javiť ch. niečo urobiť ochotu; hovor. prehodiť si ch. a) zmeniť jedlo, stravu; b) zmeniť predmet záľuby; dobrú ch. prianie pred jedlom; mať sto ch-í do niečoho, niečo urobiť veľmi chcieť; mať ch. do niekoho chcieť niekoho nabiť; niečo mi je (nie je) po ch-i páči sa mi (nepáči sa mi); zostalo pri ch-i úmysel bol, ale činy nijaké, výsledok žiadny; je bez ch-i (o človeku) bez nálady; niečo mi odpadlo od ch-i odnechcelo sa mi, znepáčilo sa mi; stalo sa mu po ch-i podľa jeho vôle, želania; má ch-e rozličné želania;

chuťový príd. k 1, 2: ch. zmysel, ch-é orgány; ch-é vlastnosti látok;

chuťove/-o prísl.

Morfologický analyzátor

chutiť nedokonavé sloveso
(ja) chutím VKesa+; (ty) chutíš VKesb+; (on, ona, ono) chutí VKesc+; (my) chutíme VKepa+; (vy) chutíte VKepb+; (oni, ony) chutia VKepc+;

(ja som, ty si, on) chutil VLesam+; (ona) chutila VLesaf+; (ono) chutilo VLesan+; (oni, ony) chutili VLepah+;
(ty) chuť! VMesb+; (my) chuťme! VMepa+; (vy) chuťte! VMepb+;
(nejako) chutiac VHe+;

chuť podstatné meno, ženský rod

(jedna) chuť; (bez) chuti; (k) chuti; (vidím) chuť; (o) chuti; (s) chuťou;

(štyri) chute; (bez) chutí; (k) chutiam; (vidím) chuti; (ó) chuti!; (o) chutiach; (s) chuťami;

Chuť_1 Chuť Chuť_2 Chuť Chuť_3 Chuť Chuť_4 Chuť
chuť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) chuť má tmavohnedú šupku. Jej dymová chuť pripomína sladké drievko a
G (bez) chute mok znamenitej, nenapodobiteľnej *chute* a arómy, na čom sa podieľala práve
G (bez) chuti nádherné byť šiškou a odpočívať do chuti v mäkkom machu, ale rovnako
D (k) chuti recept proti odpornej cibuľovej chuti v ústach?““ Mám.“ Smejúc šiel
A (vidím) chuť od vzrušenia, vzchopím sa, mám chuť vstať a tancovať od radosti, ale
L (o) chuti vybadal, že lekárovi nie je téma po chuti , no veselo ju zahovoril. „Chudák
I (s) chuťou starým dobrým zvykom. Pascal s chuťou rozvíjal svoje teórie a nadšene
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (dve) chute minút v teplej rúre, aby sa chute spojili. Podávame s cestovinami
{caseletter} - 0
G (bez) chutí novinky. Ale viete, sto ľudí, sto chutí . A v nemocnici to platí asi
D (k) chutiam Nesoľte po prvom hlte, umožnite chutiam , aby sa rozvinuli. Ak bol
A (vidím) chute a sladkosti s čili. Na pálivé chute si od malička zvykajú aj mexické
A (vidím) chuti nekonečná a dokáže pokryť akékoľvek *chuti* a priority. Čo by ste napríklad
L (o) chutiach Musíte mať dobrý nos na detaily v chutiach , ako aj podporu trhu a moderných
I (s) chuťami zaoberajúcou sa najpreferovanejšími chuťami a vôňami v očiach ľudí. Porovnaním

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor