Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chuť -i ž.

1. jeden zo zmyslov, ktorým sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť ap.

2. mn. -e vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom: jedlo má dobrú, nevýraznú ch., pokaziť si ch.; vína majú rozmanité ch-e; dobrú ch.! želanie pred jedlom

3. žiadostivosť po uspokojení potrieb, chcenie: ch. na jedlo, na pivo, ch. do jedenia; s ch-ou pracovať, z ch-i sa najesť, zasmiať;

do chuti → dochuti

□ (ne)mať ch. do niečoho (ne)chcieť niečo

● → prísť niečomu na ch.; prešla ho ch., odpadla mu ch. od niečoho stratil záujem; mať sto ch-í niečo urobiť veľmi chcieť; robiť si ch. na niečo chystať sa; byť po ch-i uspokojovať;

chuťový príd. k 1, 2: ch-é orgány, vlastnosti;

chuťovo, chuťove prísl.

chuť -ti pl. N -te G -tí ž. 1. iba sg. ▶ zmyslová schopnosť umožňujúca vnímať sladkosť, kyslosť, horkosť a slanosť: orgány chuti
2. ▶ vlastnosť niektorých jedlých, požívateľných látok vnímaná týmto zmyslom: horká, slaná ch.; sladká ch. čokolády; výrazná, pikantná, korenistá ch. jedla; príjemná trpkastá ch. čaju; chute a vône exotickej kuchyne; jedlo malo príkru, odpornú ch.; polievka nemá žiadnu ch., je úplne bez chuti je nevýrazná, fádna; zlepšiť, zvýrazniť ch. jedla korením; Obaly s obrázkami cestovín, kúskov mäsa a zeleniny ležali v regáloch rozdelené podľa typov chutí a výrobcov. [M. Hvorecký]
3. ▶ vnímanie toho, ako niektorá látka chutí; pocit, ktorý sprostredkúva zmyslový orgán chuti: nepríjemná ch. v ústach; pokaziť si ch.; pren. chuť ďalekých krajín, mora ich svojrázne, typické vlastnosti □ dobrú chuť prianie pri spoločnom jedení
4. (i na čo; do čoho; s neurčitkom) ▶ vnútorná potreba niečo urobiť; túžba zameraná na uspokojenie určitého želania, fyzickej al. duchovnej potreby, chcenie: dostať ch. na niečo sladké; dodať niekomu ch., chuti do práce; mať, stratiť ch. do života; robiť si na niečo ch. niečo si vyhliadnuť a mať o to záujem; s chuťou sa pustiť do riešenia problému; už nemá ch. prežívať všetko odznova!; nemá ch. do jedla; prešla ho ch. ↗ i fraz.; Zachvátila ma chuť trochu zmeniť vzduch, trochu si pochodiť po známych miestach. [A. Bednár]
◘ fraz. mať sto chutí niečo urobiť veľmi chcieť; nie je mu to po chuti nevyhovuje to jeho predstavám; prešla ho chuť al. odpadla mu chuť od niečoho stratil záujem, prestal si niečo želať; prísť niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho ◘ parem. koľko ľudí, toľko chutí každý má vlastný vkus; s jedlom rastie chuť ak sa niekomu niečo zapáči, chce toho čoraz viac
▷ do chuti ↗ dochuti

chuť, -ti ž.

1. jeden z piatich ľudských zmyslov, pomocou ktorého vnímame niektoré vlastnosti látok, ako sladkosť, kyslosť, štipľavosť a pod.: orgány ch-i;

2. vlastnosti látok vzbudzujúce v chuťových orgánoch pocity sladkosti, kyslosti a pod.: mať dobrú, sladkú, kyslú, horkú, štipľavú, mdlú, príjemnú, odpornú ch.; byť dobrej, zlej, osviežujúcej ch-i, byť bez ch-i; podľa ch-i (napr. osladiť)

● prísť niečomu na ch. pochopiť niečo, nájsť dobré stránky niečoho;

3. žiadostivosť po uspokojení základných životných potrieb, napr. hladu, smädu, spánku ap.: ch. na jedlo, na víno, na pivo, ch. do jedenia; pokaziť si niečím ch.; mať, nemať, dostať, stratiť ch.; robiť niečo s ch-ou (napr. jesť, piť, pracovať); z ch-i (napr. najesť sa, zasmiať sa)

● byť pri ch-i mať ch.; niekomu prišla ch. na niečo (napr. na jedlo, na zábavu, na majetok) zatúžil po niečom; prešla ho ch.; stratil ch. do niečoho; odišla, odpadla mu ch. od niečoho (napr. od učenia, od zábavy) stratil záujem; robiť si ch. na niečo chystať sa, tešiť sa; mať, nemať ch. do niečoho chcieť, nechcieť niečo robiť; brať, odoberať niekomu ch. do niečoho vôľu; dodať ch-i niekomu povzbudiť ho; vzbudiť v niekom ch. na niečo, do niečoho prebudiť žiadosť, vôľu, odhodlanie ap.; s novou ch-ou sa pustil do niečoho s elánom; robiť podľa svojej ch-i vôle; javiť ch. niečo urobiť ochotu; hovor. prehodiť si ch. a) zmeniť jedlo, stravu; b) zmeniť predmet záľuby; dobrú ch. prianie pred jedlom; mať sto ch-í do niečoho, niečo urobiť veľmi chcieť; mať ch. do niekoho chcieť niekoho nabiť; niečo mi je (nie je) po ch-i páči sa mi (nepáči sa mi); zostalo pri ch-i úmysel bol, ale činy nijaké, výsledok žiadny; je bez ch-i (o človeku) bez nálady; niečo mi odpadlo od ch-i odnechcelo sa mi, znepáčilo sa mi; stalo sa mu po ch-i podľa jeho vôle, želania; má ch-e rozličné želania;

chuťový príd. k 1, 2: ch. zmysel, ch-é orgány; ch-é vlastnosti látok;

chuťove/-o prísl.

(jedna) chuť; (bez) chuti; (k) chuti; (vidím) chuť; (ó) chuť!; (o) chuti; (s) chuťou;

(štyri) chute; (bez) chutí; (k) chutiam; (vidím) chuti; (ó) chuti!; (o) chutiach; (s) chuťami;