Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

chuť -i ž.

1. jeden zo zmyslov, ktorým sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť ap.

2. mn. -e vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom: jedlo má dobrú, nevýraznú ch., pokaziť si ch.; vína majú rozmanité ch-e; dobrú ch.! želanie pred jedlom

3. žiadostivosť po uspokojení potrieb, chcenie: ch. na jedlo, na pivo, ch. do jedenia; s ch-ou pracovať, z ch-i sa najesť, zasmiať;

do chuti → dochuti

(ne)mať ch. do niečoho (ne)chcieť niečo

prísť niečomu na ch.; prešla ho ch., odpadla mu ch. od niečoho stratil záujem; mať sto ch-í niečo urobiť veľmi chcieť; robiť si ch. na niečo chystať sa; byť po ch-i uspokojovať;

chuťový príd. k 1, 2: ch-é orgány, vlastnosti;

chuťovo, chuťove prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chuť ‑i mn. ‑e ‑í ž.; chuťový; chuťovo, chuťove prísl.

chuť -ti pl. N -te G -tí ž.

chuť -ti pl. N -te G -tí ž. 1. iba sg. ▶ zmyslová schopnosť umožňujúca vnímať sladkosť, kyslosť, horkosť a slanosť: orgány chuti
2. ▶ vlastnosť niektorých jedlých, požívateľných látok vnímaná týmto zmyslom: horká, slaná ch.; sladká ch. čokolády; výrazná, pikantná, korenistá ch. jedla; príjemná trpkastá ch. čaju; chute a vône exotickej kuchyne; jedlo malo príkru, odpornú ch.; polievka nemá žiadnu ch., je úplne bez chuti je nevýrazná, fádna; zlepšiť, zvýrazniť ch. jedla korením; Obaly s obrázkami cestovín, kúskov mäsa a zeleniny ležali v regáloch rozdelené podľa typov chutí a výrobcov. [M. Hvorecký]
3. ▶ vnímanie toho, ako niektorá látka chutí; pocit, ktorý sprostredkúva zmyslový orgán chuti: nepríjemná ch. v ústach; pokaziť si ch.; pren. chuť ďalekých krajín, mora ich svojrázne, typické vlastnosti □ dobrú chuť prianie pri spoločnom jedení
4. (i na čo; do čoho; s neurčitkom) ▶ vnútorná potreba niečo urobiť; túžba zameraná na uspokojenie určitého želania, fyzickej al. duchovnej potreby, chcenie: dostať ch. na niečo sladké; dodať niekomu ch., chuti do práce; mať, stratiť ch. do života; robiť si na niečo ch. niečo si vyhliadnuť a mať o to záujem; s chuťou sa pustiť do riešenia problému; už nemá ch. prežívať všetko odznova!; nemá ch. do jedla; prešla ho ch.i fraz.; Zachvátila ma chuť trochu zmeniť vzduch, trochu si pochodiť po známych miestach. [A. Bednár]
fraz. mať sto chutí niečo urobiť veľmi chcieť; nie je mu to po chuti nevyhovuje to jeho predstavám; prešla ho chuť al. odpadla mu chuť od niečoho stratil záujem, prestal si niečo želať; prísť niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho ◘ parem. koľko ľudí, toľko chutí každý má vlastný vkus; s jedlom rastie chuť ak sa niekomu niečo zapáči, chce toho čoraz viac
do chutidochuti

/5658208±880 1.70: substantíva ž. A sg. 536530→536598
+73
−77
možnosť/31884 časť/25026 pozornosť/21397 činnosť/15360 radosť/14663→14731
+13
−19
smrť/13632 chuť/11532 príležitosť/11020 spoločnosť/10806 zodpovednosť/8677 účasť/8664 schopnosť/8565 skutočnosť/8016 budúcnosť/7703 bolesť/6829 povinnosť/6793 žiadosť/6742 starostlivosť/6695 oblasť/6623 prítomnosť/5871 verejnosť/5846 bezpečnosť/5685 prednosť/5589 skúsenosť/4835 milosť/4646 sieť/4149 minulosť/3974 rýchlosť/3799 súčasť/3556 obeť/3481 česť/3170 (2696/251302)

-uť/97707±47 3.46: substantíva ž. A sg. 13158→13163
+8
−4
ch/11532 prích/787 nech/429 pach/160 lab/137 ort/93 všehoch/16 (2/9)

-uť/97707±47 2.31: substantíva ž. N sg. 4418→4459
+4
−8
ch/3053 lab/422 nech/338 ort/291 prích/166 pach/111 doch/0→41
+4
−8
všehoch/33 (1/4)

chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť


chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chutihovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítomhovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia

2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuťhovor. zastar. šmak: slaný šmakpríchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vínapachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chuť, -ti ž.

1. jeden z piatich ľudských zmyslov, pomocou ktorého vnímame niektoré vlastnosti látok, ako sladkosť, kyslosť, štipľavosť a pod.: orgány ch-i;

2. vlastnosti látok vzbudzujúce v chuťových orgánoch pocity sladkosti, kyslosti a pod.: mať dobrú, sladkú, kyslú, horkú, štipľavú, mdlú, príjemnú, odpornú ch.; byť dobrej, zlej, osviežujúcej ch-i, byť bez ch-i; podľa ch-i (napr. osladiť)

prísť niečomu na ch. pochopiť niečo, nájsť dobré stránky niečoho;

3. žiadostivosť po uspokojení základných životných potrieb, napr. hladu, smädu, spánku ap.: ch. na jedlo, na víno, na pivo, ch. do jedenia; pokaziť si niečím ch.; mať, nemať, dostať, stratiť ch.; robiť niečo s ch-ou (napr. jesť, piť, pracovať); z ch-i (napr. najesť sa, zasmiať sa)

byť pri ch-i mať ch.; niekomu prišla ch. na niečo (napr. na jedlo, na zábavu, na majetok) zatúžil po niečom; prešla ho ch.; stratil ch. do niečoho; odišla, odpadla mu ch. od niečoho (napr. od učenia, od zábavy) stratil záujem; robiť si ch. na niečo chystať sa, tešiť sa; mať, nemať ch. do niečoho chcieť, nechcieť niečo robiť; brať, odoberať niekomu ch. do niečoho vôľu; dodať ch-i niekomu povzbudiť ho; vzbudiť v niekom ch. na niečo, do niečoho prebudiť žiadosť, vôľu, odhodlanie ap.; s novou ch-ou sa pustil do niečoho s elánom; robiť podľa svojej ch-i vôle; javiť ch. niečo urobiť ochotu; hovor. prehodiť si ch. a) zmeniť jedlo, stravu; b) zmeniť predmet záľuby; dobrú ch. prianie pred jedlom; mať sto ch-í do niečoho, niečo urobiť veľmi chcieť; mať ch. do niekoho chcieť niekoho nabiť; niečo mi je (nie je) po ch-i páči sa mi (nepáči sa mi); zostalo pri ch-i úmysel bol, ale činy nijaké, výsledok žiadny; je bez ch-i (o človeku) bez nálady; niečo mi odpadlo od ch-i odnechcelo sa mi, znepáčilo sa mi; stalo sa mu po ch-i podľa jeho vôle, želania; má ch-e rozličné želania;

chuťový príd. k 1, 2: ch. zmysel, ch-é orgány; ch-é vlastnosti látok;

chuťove/-o prísl.

chuť ž.
1. strsl, zsl, spiš vlastnosti látok, najmä jedál, vzbudzujúce pocit sladkosi, kyslosti ap.: Na ťem slatkej peper si gambe namŕdzali, že_e bres chuťi (Čelovce MK); Slepá bola, ale polla chuci dicki rozeznala, čo som_éj dala jescit (Malženice HLO); Ta voda ma huď za źeľezom, za źeľezom ma pah (Markušovce SNV)
2. strsl, zsl túžba, žiadostivosť po pokrme, nápoji ap.: Mán chuď na pohár vína (Návojovce TOP); Obedujme f kuchini, mne to dodáva chuci (Ružindol TRN)
F. tá má sto chucí jak koza (Brestovany TRN) - je maškrtná; prehodzila sa mu chut (Trnava) - už neje hocičo ako doteraz
3. strsl, zsl vôľa, záujem, náklonnosť: Viuďenuo do toho (kapustnice) podla chuťi si uš každí dá (Vrbie RUŽ); Nemám dág dneská do nišoho chuč (Brusník REV); Ňemala k ňemu žánnej chuci (Bošáca TRČ); Volakerím rolníkom to nešu̯o na chuť (Hlboké SEN); s chuťi sa zasmáť (Lapáš NIT); mať po chuťi (V. Bielice TOP)
L. viňica v dobrej, v mrcha chuťi (Pukanec LVI) - dobre, slabo rodiaci vinohrad
F. prestad na chuci (Bošáca TRČ), ostat pri chuti (Lukáčovce HLO) - nedosiahnuť žiadané; darmo si chuťi narobiť (St. Bystrica KNM) - zbytočne sa dopredu tešiť; držať pri chuťi (Veličná DK) - upevňovať silu, zdravie; príz_dakomu na chuť (Rim. Píla RS) - urobiť po vôli; prízď ňiečomu na chuť (Mošovce MAR) - navyknúť si, obľúbiť si; ma_cto chuťí (Rim. Píla RS) - veľmi chcieť; pridat chuci palicú (Bošáca TRČ) - potrestať za lenivosť; kto ňemá chuťi, lachko vikrúťi (Bobrovec LM) - nájde si výhovorku; de je chup, tam je chut (Stupava BRA) - žart. o príťažlivosti zarasteného človeka, často v súvislosti s vlasom v jedle

chuť ž
1. zmysel na vnímanie sladkosti, slanosti, horkosti ap.: očy k wiďeny, ussy k slisseny, chut ku okusseny pokrmu (SK 1697); žiwočatka chut, zrak, wuny, sluch a citedelnost magj (PR 18. st)
2. vlastnosť vnímaná týmto zmyslom; príslušný pocit: krmil sy ljd pokrmem pryhodne chuty (SLK 1641-57); aby se octowa chut stratila (RT 17. st); materyna dusska chut ma kusawu (HL 17. st); nyektere (druhy ovocia) zhola bez chuty (sú) (KoA 17. st); sapio: chut cytim (AS 1728); na gazyku chuť neb ssmak se nacházá (MPS 1777);
x. pren non est mica salis: nenj žadnég chuti w reči (KS 1763) chýba jej vtip
3. žiadosť, chcenie; vôľa: odejmáš mi všeckú chuť (ASL 1603-04) berieš mi vôľu; towaris ma chut k wandrowce (JELŠAVA 1656); obligator pred pany Keviczkou czitaly a ona z chuty nan priwoluwala (DIVIAKY 1736); má chuť do wogni (VP 1764); kdo chut stratj od gedenja (SG 1777); žacy budu z dobreg chuťi ku kňisskam pílňegssi (GP 1782)
F. dodať ch-i komu povzbudiť niekoho: prospěch dodal gim chuti k zavgetj celé Dalmácye (SH 1786); byť k ch-i, podľa ch-i komu po vôli: mrawy grobyanske negsu lidem k chuti (GP 1782); hoc est ad meum palatum: podlé chuti gest toto (KS 1763); vzbudiť ch. k čomu, povzbudiť ch. v kom vyvolať žiadosť, vôľu, odhodlanie v niekom, niečom: cupiditatem alicui facere: chuť w někem pozbuditi (WU 1750); wzbudiss w srdcy twogem chuť k wssemu dobremu (GŠ 1758); byť proti ch-i koho proti vôli: bude proti geho chuti (GŠ 1758); odtrhnúť ch. od čoho zbaviť žiadosti po niečom: odtrhnij wšecku chut od wecý časných (CDu 18. st); potratiť ch. k čomu, odpadla komu ch. od čoho stratiť, stratil záujem o niečo: naprotj werchnosti mercha rečzi mluwa a takowj suďeny prednesice, skerzewa ktereg mnohim wssecka chuď odpadnul (!) by a zle misslinky prechazali (VoP 1760); (sedliaci) chuť k naležitemu delanj rolj potratili (PT 1796); zostávať v zlej ch-i byť bez vôle, bez nálady: (kráľovič) wíssel na polowaňi a ňeuhoňiwssí ňič, w zlég zostáwal chuťi (DS 1795)

Chuť_1 Chuť Chuť_2 Chuť Chuť_3 Chuť Chuť_4 Chuť
chuť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) chuť má tmavohnedú šupku. Jej dymová chuť pripomína sladké drievko a
G (bez) chute mok znamenitej, nenapodobiteľnej *chute* a arómy, na čom sa podieľala práve
G (bez) chuti nádherné byť šiškou a odpočívať do chuti v mäkkom machu, ale rovnako
D (k) chuti recept proti odpornej cibuľovej chuti v ústach?““ Mám.“ Smejúc šiel
A (vidím) chuť od vzrušenia, vzchopím sa, mám chuť vstať a tancovať od radosti, ale
L (o) chuti vybadal, že lekárovi nie je téma po chuti , no veselo ju zahovoril. „Chudák
I (s) chuťou starým dobrým zvykom. Pascal s chuťou rozvíjal svoje teórie a nadšene
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (štyri) chute minút v teplej rúre, aby sa chute spojili. Podávame s cestovinami
{caseletter} - 0
G (bez) chutí novinky. Ale viete, sto ľudí, sto chutí . A v nemocnici to platí asi
D (k) chutiam Nesoľte po prvom hlte, umožnite chutiam , aby sa rozvinuli. Ak bol
A (vidím) chute a sladkosti s čili. Na pálivé chute si od malička zvykajú aj mexické
A (vidím) chuti nekonečná a dokáže pokryť akékoľvek *chuti* a priority. Čo by ste napríklad
L (o) chutiach Musíte mať dobrý nos na detaily v chutiach , ako aj podporu trhu a moderných
I (s) chuťami zaoberajúcou sa najpreferovanejšími chuťami a vôňami v očiach ľudí. Porovnaním

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani chuť, ani farbu ni goût, ni couleur
chuť ísť sa pozrieť envie d'aller voir
chuť ostať alebo odísť de rester ou de partir
chuť podľa charakteru civilizácie de goût selon la civilisation
majú chuť vadiť sa ont envie de se quereller
nemám chuť zomrieť tu ai pas envie de mourir ici
s chuťou zjedli konzervy mangèrent avec appétit les conserves
som mal chuť hovoriť j'avais envie de parler
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu