chuť -i ž.
1. jeden zo zmyslov, ktorým sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť ap.
2. mn. -e vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom: jedlo má dobrú, nevýraznú ch., pokaziť si ch.; vína majú rozmanité ch-e; dobrú ch.! želanie pred jedlom
3. žiadostivosť po uspokojení potrieb, chcenie: ch. na jedlo, na pivo, ch. do jedenia; s ch-ou pracovať, z ch-i sa najesť, zasmiať;
do chuti → dochuti
□ (ne)mať ch. do niečoho (ne)chcieť niečo
● → prísť niečomu na ch.; prešla ho ch., odpadla mu ch. od niečoho stratil záujem; mať sto ch-í niečo urobiť veľmi chcieť; robiť si ch. na niečo chystať sa; byť po ch-i uspokojovať;
chuťový príd. k 1, 2: ch-é orgány, vlastnosti;
chuťovo, chuťove prísl.
chuť -ti pl. N -te G -tí ž.
chuť -ti pl. N -te G -tí ž. 1. iba sg. ▶ zmyslová schopnosť umožňujúca vnímať sladkosť, kyslosť, horkosť a slanosť: orgány chuti 2. ▶ vlastnosť niektorých jedlých, požívateľných látok vnímaná týmto zmyslom: horká, slaná ch.; sladká ch. čokolády; výrazná, pikantná, korenistá ch. jedla; príjemná trpkastá ch. čaju; chute a vône exotickej kuchyne; jedlo malo príkru, odpornú ch.; polievka nemá žiadnu ch., je úplne bez chuti je nevýrazná, fádna; zlepšiť, zvýrazniť ch. jedla korením; Obaly s obrázkami cestovín, kúskov mäsa a zeleniny ležali v regáloch rozdelené podľa typov chutí a výrobcov. [M. Hvorecký] 3. ▶ vnímanie toho, ako niektorá látka chutí; pocit, ktorý sprostredkúva zmyslový orgán chuti: nepríjemná ch. v ústach; pokaziť si ch.; pren. chuť ďalekých krajín, mora ich svojrázne, typické vlastnosti □ dobrú chuť prianie pri spoločnom jedení 4. (i na čo; do čoho; s neurčitkom) ▶ vnútorná potreba niečo urobiť; túžba zameraná na uspokojenie určitého želania, fyzickej al. duchovnej potreby, chcenie: dostať ch. na niečo sladké; dodať niekomu ch., chuti do práce; mať, stratiť ch. do života; robiť si na niečo ch. niečo si vyhliadnuť a mať o to záujem; s chuťou sa pustiť do riešenia problému; už nemá ch. prežívať všetko odznova!; nemá ch. do jedla; prešla ho ch. ↗ i fraz.; Zachvátila ma chuť trochu zmeniť vzduch, trochu si pochodiť po známych miestach. [A. Bednár] ◘ fraz. mať sto chutí niečo urobiť veľmi chcieť; nie je mu to po chuti nevyhovuje to jeho predstavám; prešla ho chuť al. odpadla mu chuť od niečoho stratil záujem, prestal si niečo želať; prísť niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho ◘ parem. koľko ľudí, toľko chutí každý má vlastný vkus; s jedlom rastie chuť ak sa niekomu niečo zapáči, chce toho čoraz viac ▷ do chuti ↗ dochuti
chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuť • mať vôľu • žiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostať • páčiť sa • ľúbiť sa • zastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie? • hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiť • neleniť sa: nelení sa jej cestovať
p. aj túžiť
chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chuti • hovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítom • hovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia
2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuť • hovor. zastar. šmak: slaný šmak • príchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vína • pachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni
chuť, -ti ž.
1. jeden z piatich ľudských zmyslov, pomocou ktorého vnímame niektoré vlastnosti látok, ako sladkosť, kyslosť, štipľavosť a pod.: orgány ch-i;
2. vlastnosti látok vzbudzujúce v chuťových orgánoch pocity sladkosti, kyslosti a pod.: mať dobrú, sladkú, kyslú, horkú, štipľavú, mdlú, príjemnú, odpornú ch.; byť dobrej, zlej, osviežujúcej ch-i, byť bez ch-i; podľa ch-i (napr. osladiť)
● prísť niečomu na ch. pochopiť niečo, nájsť dobré stránky niečoho;
3. žiadostivosť po uspokojení základných životných potrieb, napr. hladu, smädu, spánku ap.: ch. na jedlo, na víno, na pivo, ch. do jedenia; pokaziť si niečím ch.; mať, nemať, dostať, stratiť ch.; robiť niečo s ch-ou (napr. jesť, piť, pracovať); z ch-i (napr. najesť sa, zasmiať sa)
● byť pri ch-i mať ch.; niekomu prišla ch. na niečo (napr. na jedlo, na zábavu, na majetok) zatúžil po niečom; prešla ho ch.; stratil ch. do niečoho; odišla, odpadla mu ch. od niečoho (napr. od učenia, od zábavy) stratil záujem; robiť si ch. na niečo chystať sa, tešiť sa; mať, nemať ch. do niečoho chcieť, nechcieť niečo robiť; brať, odoberať niekomu ch. do niečoho vôľu; dodať ch-i niekomu povzbudiť ho; vzbudiť v niekom ch. na niečo, do niečoho prebudiť žiadosť, vôľu, odhodlanie ap.; s novou ch-ou sa pustil do niečoho s elánom; robiť podľa svojej ch-i vôle; javiť ch. niečo urobiť ochotu; hovor. prehodiť si ch. a) zmeniť jedlo, stravu; b) zmeniť predmet záľuby; dobrú ch. prianie pred jedlom; mať sto ch-í do niečoho, niečo urobiť veľmi chcieť; mať ch. do niekoho chcieť niekoho nabiť; niečo mi je (nie je) po ch-i páči sa mi (nepáči sa mi); zostalo pri ch-i úmysel bol, ale činy nijaké, výsledok žiadny; je bez ch-i (o človeku) bez nálady; niečo mi odpadlo od ch-i odnechcelo sa mi, znepáčilo sa mi; stalo sa mu po ch-i podľa jeho vôle, želania; má ch-e rozličné želania;
chuťový príd. k 1, 2: ch. zmysel, ch-é orgány; ch-é vlastnosti látok;
chuťove/-o prísl.
chuť ž. 1. strsl, zsl, spiš vlastnosti látok, najmä jedál, vzbudzujúce pocit sladkosi, kyslosti ap.: Na ťem slatkej peper si gambe namŕdzali, že_e bres chuťi (Čelovce MK); Slepá bola, ale polla chuci dicki rozeznala, čo som_éj dala jescit (Malženice HLO); Ta voda ma huď za źeľezom, za źeľezom ma pah (Markušovce SNV) 2. strsl, zsl túžba, žiadostivosť po pokrme, nápoji ap.: Mán chuď na pohár vína (Návojovce TOP); Obedujme f kuchini, mne to dodáva chuci (Ružindol TRN) F. tá má sto chucí jak koza (Brestovany TRN) - je maškrtná; prehodzila sa mu chut (Trnava) - už neje hocičo ako doteraz 3. strsl, zsl vôľa, záujem, náklonnosť: Viuďenuo do toho (kapustnice) podla chuťi si uš každí dá (Vrbie RUŽ); Nemám dág dneská do nišoho chuč (Brusník REV); Ňemala k ňemu žánnej chuci (Bošáca TRČ); Volakerím rolníkom to nešu̯o na chuť (Hlboké SEN); s chuťi sa zasmáť (Lapáš NIT); mať po chuťi (V. Bielice TOP) L. viňica v dobrej, v mrcha chuťi (Pukanec LVI) - dobre, slabo rodiaci vinohrad F. prestad na chuci (Bošáca TRČ), ostat pri chuti (Lukáčovce HLO) - nedosiahnuť žiadané; darmo si chuťi narobiť (St. Bystrica KNM) - zbytočne sa dopredu tešiť; držať pri chuťi (Veličná DK) - upevňovať silu, zdravie; príz_dakomu na chuť (Rim. Píla RS) - urobiť po vôli; prízď ňiečomu na chuť (Mošovce MAR) - navyknúť si, obľúbiť si; ma_cto chuťí (Rim. Píla RS) - veľmi chcieť; pridat chuci palicú (Bošáca TRČ) - potrestať za lenivosť; kto ňemá chuťi, lachko vikrúťi (Bobrovec LM) - nájde si výhovorku; de je chup, tam je chut (Stupava BRA) - žart. o príťažlivosti zarasteného človeka, často v súvislosti s vlasom v jedle
chuť ž 1. zmysel na vnímanie sladkosti, slanosti, horkosti ap.: očy k wiďeny, ussy k slisseny, chut ku okusseny pokrmu (SK 1697); žiwočatka chut, zrak, wuny, sluch a citedelnost magj (PR 18. st) 2. vlastnosť vnímaná týmto zmyslom; príslušný pocit: krmil sy ljd pokrmem pryhodne chuty (SLK 1641-57); aby se octowa chut stratila (RT 17. st); materyna dusska chut ma kusawu (HL 17. st); nyektere (druhy ovocia) zhola bez chuty (sú) (KoA 17. st); sapio: chut cytim (AS 1728); na gazyku chuť neb ssmak se nacházá (MPS 1777); x. pren non est mica salis: nenj žadnég chuti w reči (KS 1763) chýba jej vtip 3. žiadosť, chcenie; vôľa: odejmáš mi všeckú chuť (ASL 1603-04) berieš mi vôľu; towaris ma chut k wandrowce (JELŠAVA 1656); obligator pred pany Keviczkou czitaly a ona z chuty nan priwoluwala (DIVIAKY 1736); má chuť do wogni (VP 1764); kdo chut stratj od gedenja (SG 1777); žacy budu z dobreg chuťi ku kňisskam pílňegssi (GP 1782) F. dodať ch-i komu povzbudiť niekoho: prospěch dodal gim chuti k zavgetj celé Dalmácye (SH 1786); byť k ch-i, podľa ch-i komu po vôli: mrawy grobyanske negsu lidem k chuti (GP 1782); hoc est ad meum palatum: podlé chuti gest toto (KS 1763); vzbudiť ch. k čomu, povzbudiť ch. v kom vyvolať žiadosť, vôľu, odhodlanie v niekom, niečom: cupiditatem alicui facere: chuť w někem pozbuditi (WU 1750); wzbudiss w srdcy twogem chuť k wssemu dobremu (GŠ 1758); byť proti ch-i koho proti vôli: bude proti geho chuti (GŠ 1758); odtrhnúť ch. od čoho zbaviť žiadosti po niečom: odtrhnij wšecku chut od wecý časných (CDu 18. st); potratiť ch. k čomu, odpadla komu ch. od čoho stratiť, stratil záujem o niečo: naprotj werchnosti mercha rečzi mluwa a takowj suďeny prednesice, skerzewa ktereg mnohim wssecka chuď odpadnul (!) by a zle misslinky prechazali (VoP 1760); (sedliaci) chuť k naležitemu delanj rolj potratili (PT 1796); zostávať v zlej ch-i byť bez vôle, bez nálady: (kráľovič) wíssel na polowaňi a ňeuhoňiwssí ňič, w zlég zostáwal chuťi (DS 1795)