chtivý príd.
1. kt. silne za niečím túži, dychtivý: ch. slávy, úspechu, učenia
2. náruživý (význ. 2), vášnivý: ch. chlap, ch. pohľad;
chtivo prísl.;
chtivosť -i ž.
1. žiadostivý niečoho, lačný, bažiaci po niečom: ch. zeme, majetku, slávy;
2. náruživý, chlipný: ch. chlap (Fig.);
chtivo prísl.
1. túžobne, žiadostivo, nedočkavo: chtivo čaká na jeho slovo (Kuk.);
2. náruživo chlipne: (Jeho oči) sa chorobne, chtivo upreli na ňu. (Urb.);
chtivosť, -ti ž.