chróm -mu m. ⟨gr.⟩ 1. chem. ▶ veľmi tvrdý striebrobiely kov, prvok, zn. Cr chromium: oxidy chrómu; toxické zlúčeniny chrómu 2. hovor. ▶ časť objektu al. predmetu s chrómovým povrchom: leštiť ch. na aute; Letisko bolo na dohľad, rozložitá sklená budova, chróm v zábleskoch slnka. [V. Švenková]